História severozápadnej časti Záhoria je neodmysliteľne spojená so Šaštínskym panstvom. Jeho strategická poloha na starej Českej ceste a blízkosť moravských hraníc z neho urobili nielen dôležitý obranný bod, ale neskôr aj moderné hospodárske centrum habsburskej monarchie.
Stredoveké korene a striedanie rodov
Vznik Šaštína sa viaže k strážnemu hradu, ktorý tu už v 13. storočí plnil dôležitú pohraničnú funkciu v rámci Uhorského kráľovstva. Historické pramene spomínajú hrad v súvislosti s výpravami rakúskeho vojvodu Albrechta koncom 13. storočia.
V priebehu storočí panstvo prešlo rukami viacerých významných vlastníkov:
- 1317: Kráľ Karol Róbert z Anjou daroval majetky komesovi Abrahámovi Rufusovi.
- 1392: Panstvo získal Stibor zo Stiboríc a Šaštín sa stal súčasťou holíčskeho domínia.
- 1489 – 1736: Dlhé obdobie vlády rodiny Coborovcov. Práve počas ich správy (1496) získal Šaštín právo konania výročných a týždenných trhov, čo naštartovalo miestny obchod.
Záver vlády Coborovcov v 18. storočí bol však poznačený obrovskými dlhmi, ktoré rodinu prinútili panstvo postupne rozpredávať a zálohovať.
Éra Františka Štefana Lotrinského: Modernizácia v praxi
Zlomový moment nastal v roku 1736, kedy o zadlžené majetky prejavil záujem cisár František Štefan Lotrinský, manžel Márie Terézie. Ako schopný podnikateľ rozpoznal skrytý hospodársky potenciál tohto regiónu. Preberanie panstva bolo ukončené v roku 1749 a Šaštín sa spolu s Holíčom stal súčasťou osobného majetku cisárskej rodiny.
František Štefan tu zaviedol osvietenské reformy a inovácie. Zanedbané a dlhmi zaťažené majetky premenil na efektívne fungujúce hospodárske celky. O dôležitosti tohto majetku svedčí aj fakt, že ho cisár výslovne spomenul vo svojom testamente ako základ pre zaopatrenie svojej rodiny. Habsburgovci panstvo vlastnili až do vzniku Československej republiky, kedy bolo skonfiškované.
Premyslený systém správy
Po prechode pod cisársku správu bol zavedený prísne organizovaný administratívny systém so sídlom vo Viedni. Šaštínske panstvo malo svoju vlastnú hierarchiu úradníkov:
- Provizor (správca): Najvyšší úradník zodpovedný za riadenie, hospodárenie a právnu ochranu.
- Pokladník: Mal na starosti finančné účty, príjmy a výdavky.
- Polkoráb: Spravoval živočíšnu výrobu, chov zvierat na majeroch a v ovčiarňach.
- Obilník: Dozeral na sýpky, stodoly a priebeh poľnohospodárskych prác.
- Hlavný lesník a panský fiškál: Spoloční úradníci pre Holíč aj Šaštín, ktorí riešili lesné hospodárstvo a právne spory.
Agrárny charakter regiónu
Územie panstva malo prevažne poľnohospodársky charakter. V polovici 18. storočia zahŕňalo mestečko Šaštín a ďalších 11 dedín (napr. Borský Mikuláš, Borský Peter, Kúty, Dojč, Smolinské a ďalšie). Rozsiahle polia, lúky a lesy poskytovali obživu väčšine obyvateľstva a vďaka moderným technologickým postupom, ktoré sem priniesli Habsburgovci, sa Šaštín stal jedným z najvýznamnejších hospodárskych centier vtedajšieho Záhoria.
Zaujímavosť: Kúpna cena za šaštínske panstvo v roku 1749 predstavovala závratných 844 802 zlatých a 10 grajciarov.
