Herec SND, národný umelec
* 13.01.1928 (Malacky) + ()
Narodil sa v Malackách. Študoval na konzervatóriu v Bratislave. V roku 1949 bol angažovaný do hereckého súboru činohry SND, v rokoch 1952-53 pôsobil ako člen bývalého Armádneho divadla v Martine. Karol Machata patrí k mimoriadnym herckým talentom slovenského divadelníctva a slovenského filmu. Svoju herecké kariéru začínal debutom v inscenácii Sládkovičovej Maríny (1948).
Zhostil sa úlohy Jakuba v Laholovom Atentáte, Fortinbrasa v Shakespearovom Hamletovi. Upozornil na seba stvárnením postavy Geľa v Hollého hre Geľo Sebechlebský a Jánošíka v hre od J. Mahena. Jeho herecká osobnosť sa rozvíjala v komediálnych, lyrických, hrdinských i dramatických postavách. Ako všestranný herec úspešne vytvoril postavu Doktora Cajusa v Shaekspearovej komédii Veselé panie z Windsoru (1954, 1958, 1963), Staška (1955), Romea v Shaekspearovej tragédii Romeo a Júlia. Rovnako vynikajúco stvárňoval postavy v divadelných hrách od Goldoniho, Čechova, Záborského, Ostrovského, Milllera, Tolstého. Machatovo herecké majstrovstvo divadelná kritika označovala ako mnohopolnárosť. Majstrovký stvárnil Grespina v Goldoniho Vejári, Hamleta v Shaekspearovej rovnomennej hre, Lopachina v Čechovovom Višňovom sade, tak i v Rostandovho Cyrana z Bergeracu. Divadelní kritici spolu s divákmi vždy obdivovali jeho kultivovaný prejav, čaro spontánnosti najmä v komediálnych hrách. Bol nielen vynikajúcim hercom v divadle, ale vďaka svojmu osobitnému hlasovému fondu aj vynikajúcim recitátorom. Celý svoj umelecký život bol aktívnym spolupracovníkom slovenského rozhlasu. Dá sa bez nadsadenia uviesť, že v Zlatom fonde slovenskej rozhlasovej hry z obdobia päťdesiatych až osemdesiatych rokov minulého storočia je len málo hier, v ktorých by nevystupoval aj Karol Machata. Jeho herecká všestrannosť sa prejavila aj vo filmoch a televízných inscenáciách. Nezabudnuteľné sú jeho herecké postavy vo filmoch Víťazné krídla, Lazy sa pohli, Pole neorané, Drevená dedina, Dáždnik sv. Petra, Piesň o sivom holubovi, Polnočná omša, Ivanov. Osobitnú hereckú popularitu získal v trilógii Sám vojak v poli, Sudca a jeho kat a Červené víno.
Mnou vymenovaný repertoár Machatom stvárnených postáv sú iba „čriepky“ z jeho všestrannej umeleckej činnosti. Avšak aj tieto dokumentujú veľkosť osobnosti Karola Machatu, ktorý vyše polstoročia pôsobil ako herec na slovenskej divadelnej, filmovej, televíznej scéne. Počas jeho aktívneho pôsobenia sa mu dostávalo pôct od poslucháčov i štátnych orgánov. V roku 1979 mu bol udelený titlu národný umelec. Ako rodák zo Záhoria nikdy nezabudol na svoj rodný kraj, ani na svoju rodnú reč – záhoráčtinu. Aj keď ten kto ho počul hovoriť jeho „sýtym hlasom“ by nikdy nepovedal, že patrí k Záhorákom. Význam jeho osobnosti azda najlepšie vyjadril Ladislav Čavojský takto: „Herec všestranný. Vek postáv ho nikdy neobmedzoval. Ani žáner hry. Je to tragéd i komik. Neviem čo je viac: či Nešťastlivec, alebo Šťastlivec. Tak Ostrovskij pomenoval svojho tragéda i komika. U Machatu majú iné podoby, iné mestá. Slovenské divadlo však v Machatovom tvárnom umení malo jedno zo svojich najväčších šťastí“. Domnievam sa, že k týmto slovám L. Čavojského nie je potrebné veľa dodávať. Snáď len želanie, aby Slovensko malo i do budúcnosti čo najviac umelcov – majstrov, akým Karol Machata bezosporu bol a je.
