Záhorie nie je len krajom pieskov a borovicových lesov, ale aj dejiskom príbehov, ktoré svojou intenzitou pripomínajú antické tragédie či Shakespearovské drámy. Ten najznámejší sa odohral na začiatku 17. storočia. Je to príbeh o Zuzane Forgáčovej – žene, ktorej osud dal meno „Slovenská Helena“ – a o odvahe, ktorá nepoznala hranice hradieb.
Manželstvo ako zlatá klietka
Všetko sa začalo politickým a majetkovým spojením, ktoré bolo v tej dobe bežné. Mladučkú, len 15-ročnú Zuzanu Forgáčovú, vydali za vplyvného, no chladného a krutého šľachtica Františka III. Révaya. Ich spoločný život na Holíčskom hrade však nebol rozprávkou. Manželstvo bolo bezdetné a plné utrpenia, ktoré Zuzanu postupne menilo na väzňa vo vlastnom dome.
Zatiaľ čo hradné múry chladli, Zuzanino srdce zahorelo pre iného muža. Paradoxne ním bol vojenský veliteľ a bratranec jej manžela – charizmatický Peter Bakič.
Útek, ktorý otriasol monarchiou
Láska medzi Zuzanou a Petrom bola v očiach vtedajšej spoločnosti neprípustná. Révay, poháňaný žiarlivosťou a hnevom, nechal svoju ženu uväzniť v komnatách Holíčskeho hradu pod prísnym dohľadom. Peter Bakič sa však odmietol prizerať jej utrpeniu.
Noc na 27. januára 1607 sa navždy zapísala do dejín Záhoria. Bakič so svojou družinou pod rúškom tmy preliezol hradné múry a v zúfalej snahe oslobodiť svoju milovanú neváhal doslova vybúrať tri steny. Zuzanu spolu s jej vernými slúžkami uniesol do bezpečia na svoj domovský Plavecký hrad.
Súd, aký dejiny nepamätajú
Únos vyvolal nevídaný škandál, ktorý zamestnal šľachtu, cirkev aj kráľovský dvor. Révay žiadal krutú pomstu a navrátenie manželky. Proti nemu sa však postavila nečakaná sila – pravda o jeho krutosti. Na obranu milencov a Bakičovej cti sa postavilo a prísahou ho podporilo 100 vplyvných šľachticov.
Révay tento súboj prehral na plnej čiare. Zostal verejne zahanbený a súd rozhodol o trvalom odlúčení manželov. Zuzana Forgáčová sa stala symbolom prvej úspešnej vzbury šľachtičnej proti tyranskému manželovi.
Láska bez prsteňov, no do posledného dychu
Hoci im spoločenské a cirkevné pravidlá nikdy nedovolili oficiálne sa zosobášiť, Zuzana a Peter zostali spolu v spoločnej domácnosti až do jej smrti. Peter Bakič svoju „Helenu“ prežil o dvadsať rokov, no legenda o ich čine pretrvala stáročia.
Ich osud inšpiroval mnohých spisovateľov. Jožo Nižnánsky o nich napísal román Žena dvoch mužov a Ján Čajak ml.príbeh zvečnil v diele V zajatí na Holíčskom hrade.
Po stopách „Slovenskej Heleny“
Dnes už múry Holíčskeho ani Plaveckého hradu nekričia bolesťou, no stále rozprávajú tento prastarý príbeh. Ak sa vyberiete na tieto miesta, skúste si predstaviť tú mrazivú januárovú noc roku 1607.
Príďte sa dotknúť histórie na miestach, kde láska dokázala prebúrať kamenné steny a hľadať slobodu tam, kde ju nikto nečakal.
