Historik, zakladateľ modernej slovenskej historiografie
* 17.04.1897 (Holíč) + 17.04.1988 (Martin)
Na priečelí evanj. fary v Holíči bola 18. 04. 1997 pri storočnici narodenia akademika PhDr. Daniela Rapanta odhalená pamätná tabuľa zvestujúca, že tu na prízemí tejto budovy bola v rokoch 1846-1904 evanjelická ľudová škola, ktorá svojimi základmi prispela k všeobecnému rastu tohto zakladateľa modernej historickej vedy.
K jeho správnej duchovnej orientácii prispel Ján Jaromír Boor a Pavel Groebl. Daniel Rapant sa narodil v Holíči na rozhraní niekdajšieho „Suchého rádku“ a Betlehema 17.04.1897. V rokoch 1915 – 1918 bol dobrovoľníkom na frontoch svetovej vojny. Po návrate chcel študovať techniku v Prahe, no napokon sa rozhodol pre históriu a slavistiku na FiF UK v Prahe. V rokoch 1922 – 1923 študoval na Sorbone v Paríži. Po štúdiu nastúpil ako župný archivár v Bratislave. V marci 1928 sa habilitoval na FiF UK v Bratislave za mimoriadneho profesora česko-slovenských dejín, od 1. apríla 1939 sa stal riadnym profesorom. Po druhej svetovej vojne bol rektorom UK a dekanom FiF UK, tiež predsedom Historického odboru MS. V roku 1946 sa stal predsedom Slovenskej historickej spoločnosti. Od roku 1950 nesmel na univerzite pre svoj negatívny postoj k marxizmu prednášať, musel odísť z fakulty. Pracoval v Univerzitnej knižnici až do odchodu do dôchodku v roku 1958.
Jeho hlavné dielo: „SLOVENSKÉ POVSTANIE“ 1848-1849 predstavuje 13 hrobných zväzkov o vyše 7000 stranách. Vo svojej vedeckej práci sa opieral o kompletnú heuristiku pri vyhľadávaní a zisťovaní historickej pravdy.
Zomrel 17.04.1988 v Bratislave a pochovaný je spolu s manželkou vynikajúcou herečkou Hanou Meličkovou na národnom cintoríne v Martine. Spoločný hrob jeho rodičov: Pavla Rapanta a Kristíny rod. Biskupovej je na holíčskom ev. cintoríne, č. hrobu 1872.
Daniel Rapant bol historikom, ktorého meno zavážilo i na medzinárodnom fóre. Patril medzi najlepších znalcov maďarsko-slovenskej problematiky. Vo svojom historickom diele načrel do nejedného problému slovenských národných dejín. Z nich mnohé rozriešil, mnohé nastolil a k mnohým prispel zásadnými poznatkami pre ich riešenie.
Dielo Daniela Rapanta možno zhruba rozdeliť do troch skupín. Sú to 1. historicko-filozofické a metodologické práce, 2. historicko-monografické práce venované obdobiu od polovice 18. storočia do druhej polovice 19. storočia, 3. kritiky historických prác a menšie štúdie z najstarších dejín Slovákov, úvahy, životopisy a nekrológy.
Hlavným dielom Rapantovej celej vedecko-výskumnej činnosti je 13 zväzkové dielo Slovenské povstanie roku 1848 – 1849. (Dejiny a dokumenty), ktoré vychádzalo v rokoch 1937 – 1963 a v roku 1972. Pri celkovom hodnotení života a diela Daniela Rapanta treba spomenúť i jeho vzťah k divadlu. Už v dvadsiatych rokoch patril medzi prvých členov Družstva Slovenského národného divadla. Bol prvým slovenským divadelným kritikom, glosátorom divadelného diania a života na Slovensku vôbec.
vzdelanie
1968 akademik SAV
1923 PhDr. na FIF UK v Prahe
1918 – 1922 FIF UK v Prahe
1921 Státní archivní škola v Prahe
1917 gymnázium v Skalici
životopis
Priebeh zamestnaní:
1964 člen korešpondent SAV
1958 odchod do dôchodku
1956 – 1958 pracovník Univerzitnej knižnice v Bratislave na polovičný úväzok
1949 – 1958 zákaz prednášať z politických dôvodov
1945/1946, 1946/47 dekan FIF SU
1945 rektor SU
1940 – 1949 riaditeľ Oddelenia slovenských dejín pri Historickom seminári FIF SU
1939 – 1948 riaditeľ Historického proseminára FIF SU
1938 – 1940 riaditeľ Historického seminára FIF SU
1939 – 1958 riadny profesor slovenských dejín FIF SU
1933 – 1939 mimoriadny profesor československých dejín FIF SU
1928 – 1933 súkromný docent československých dejín FIF SU
1928 – 1933 radca archívnej a knihovníckej služby a prednosta Krajinského archívu v Bratislave
1924 – 1928 hlavný župný archivár v Bratislave
1918 – 1919 slovenský prekladateľ a korektor Revolučného Národného zhromaždenia
1915 – 1918 vojak rakúsko-uhorskej armády na talianskom fronte
1922 – 1923 Archívna škola na Sorbone v Paríži
Prvý slovenský moderný historik opierajúci sa o komplexnú heuristiku. Ťažisko jeho vedeckej práce spočíva v spracovávaní národnostnej problematiky od prvej polovice 18. storočia do memorandového roku 1861. Rozhodujúcim spôsobom však zasiahol aj do problematiky najstarších dejín Slovenska. Ako prvý vedecky vyvrátil názor o neosídlení prevažnej časti územia Slovenska pred 13. storočím. V polemike s tézami prof. V. Chaloupeckého a prof. A. Pražáka zastával názor o samostatnosti slovenských dejín pred rokom 1918. Za spoločné československé dejiny môžeme, podľa neho pokladať iba dejiny českého a slovenského národa po roku 1918. Bol prvým profesorom slovenských dejín na univerzite. Po oslobodení bol roku 1945 poverený SNR zastávať funkciu rektora SU a dekana FIF SU. Pri politických previerkach po februári 1948 mal z ideologických dôvodov zakázané vykonávať pedagogickú činnosť. Až do penzionovania síce ostal zamestnancom fakulty, ale od roku 1956 pracoval na polovičný úväzok v Univerzitnej knižnici.
Členstvo vo vedeckých spoločnostiach a odborných komisiách:
Predseda Slovenskej historickej spoločnosti, predseda Skúšobnej komisie pre učiteľstvo na stredných školách, predseda Historického odboru Matice slovenskej, predseda medzinárodnej komisie pre menšinové otázky (za prvej a druhej ČSR),člen Učenej spoločnosti Šafárikovej (od 1939 Slovenskej učenej spoločnosti), člen Zboru pre výskum Slovenska a Podkarpatskej Rusi pri Slovenskom ústave, člen Československej národopisnej spoločnosti, člen Spolku pre štúdium národnostnej otázky, člen stavebnej komisie SU, redaktor Historického zborníka Matice slovenskej.
Vyznamenania:
1987 Zlatá medaila SAV
1969 Rad práce
1968 Národná cena SSR
Dušan Rapant bol manželom slovenskej herečky Hany Meličkovej, s ktorou mali dve dcéry – lekárku Helenu a prekladateľku Danielu.
tvorba
Výber:
1977 Drobné štúdie k slovenskému stredoveku (I. Provincia Wag, II. Dux Ruizorum, III. Filii jobagionum (Deti bojarské). In Slovenská archivistika, 9, 1974, č.1, s. 47-79, IV. Rutheni exercituantes (Bojoví Rusíni). In: SA, 10, 1975, č.2, s.108-126, V. Milites, cives, civiles. VI. Liberi denarii. In: SA, 11, 1976, č. 1. 89-126, VII. Gens nostra. In: SA, 12, 1977, č. 2, s. 57-66.
1953 Sedliacke povstanie na východnom Slovensku roku 1831. I/1-3.
1950 Tatrín. Osudy a zápasy
1947 Vývin slovenského národného povedomia
1947 Ilegálna maďarizácia 1790-1840
1945 Štúr a štúrovci ve službách národa a pokroku
1944 Viedenské memorandum slovenské z roku 1861
1944 Slovenský prestolný prosbopis z roku 1842 I.-II.
1942 Doba štúrovská
1941 Pribinov nitriansky kostolík
1937 – 1972 Slovenské povstanie v roku 1848-1849, I/1-2-V/1-2 (1937, 1947, 1948, 1950, 1954, 1956, 1958, 1961, 1963, 1967. 1972)
1934 Starý Liptov
1931 Maďarónstvo Bernolákovom
1931 Prvé zákony maďarizačné
1930 Československé dejiny. Problémy a metódy
1927 Vývoj rečovej otázky v Uhorsku v rokoch 1740-1790
K počiatkom maďarizácie
1927 I. diel. Vývoj rečovej otázky v Uhorsku 1740-1790.
1933 II. diel . Prvé zákony maďarizačné 1790-1792.
1925 Národ a československá otázka
1924 Národ a dejiny
Autor: Pavel Proksa – osobnosti Holíča