Fašiangové tradície
Fašiangové tradície, spojené so sprievodmi maskovaných ľudí, predstavovali oddávna symbolický prechod medzi vianočným obdobím a Veľkou nocou. Išlo o čas uvoľnenia, radosti a hojnosti, ktorý predchádzal dlhému a prísnemu pôstu. Fašiangy sú obdobím od Troch kráľov až po Popolcovú stredu a ich najveselšou časťou boli vždy posledné dni, plné zábavy, hodovania a ľudových zvykov.
Korene fašiangov
O fašiangoch sa dozvedáme už z písomností z 13. storočia. Naši predkovia sa na toto obdobie mimoriadne tešili, hoci pohľad cirkvi na bujaré oslavy bol skôr kritický. V minulosti boli fašiangy omnoho hlučnejšie než dnes – veselil sa každý bez rozdielu postavenia. Bohatí aj chudobní, páni aj sluhovia, majstri aj tovariši si užívali jedlo, pitie, spev a tanec.
Typickou súčasťou bola aj známa pieseň:
„Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde,
kto nemá kožúška, zima mu bude…“
Fašiangy boli časom, kedy neplatili žiadne prísne pravidlá. Neboli pôsty, pokánie ani obmedzenia. Naopak – z komôr mizlo mäso, koláče a sudy s vínom. Ľudia sa neraz zadlžovali, len aby si mohli dopriať dostatok jedla a zábavy. Práve v tomto období sa konalo najviac svadieb, zabíjačiek a tanečných zábav.
Typické fašiangové pochúťky
Fašiangy sú neodmysliteľne spojené s bohatou kuchyňou. Počas tohto obdobia sa pripravovali najmä sýte a mastnejšie jedlá, ktoré mali dodať silu pred nastávajúcim pôstom.
Medzi najtypickejšie fašiangové pochúťky patrili:
- Šišky (pampúšiky) – sladké vyprážané cesto posypané práškovým cukrom alebo plnené lekvárom.
- Fánky (božie milosti) – tenké, chrumkavé pečivo smažené na oleji alebo masti.
- Klobásy, slanina, jaternice a krvavnice – výrobky zo zabíjačky, ktoré boli základom fašiangového stola.
- Kapustnica a ovar – sýte teplé jedlá vhodné na zimné dni.
- Domáca pálenka – slivovica, hruškovica či marhuľovica na zahriatie počas obchôdzok.
Fašiangové hodovanie nebolo len o jedle, ale aj o spoločnom stolovaní, pohostení návštev a utužovaní susedských vzťahov.
Masky, sprievody a obchôdzky
Jedným z najtypickejších prvkov fašiangov boli obchôdzky maskovaných mládencov – fašiangovníkov. V poslednú fašiangovú nedeľu chodili z domu do domu, spievali, tancovali a za odmenu dostávali slaninu, klobásu, vajíčka, koláče a pohárik na zahriatie.
Masky mali nielen zábavnú, ale aj symbolickú funkciu. Predstavovali snahu vyhnať zimu, choroby a zlé sily a zároveň privolať jar, úrodu a nový život.
Pochovávanie basy a začiatok pôstu
Vyvrcholením fašiangov bol utorok pred Popolcovou stredou, kedy sa konalo známe „pochovávanie basy“. Išlo o humorný obrad, počas ktorého sa symbolicky lúčilo s hudbou, tancom a zábavou. O polnoci sa fašiangy končili a na druhý deň začínala Popolcová streda – vstup do 40-dňového pôstu.
Magické a hospodárske zvyky
Fašiangové dni boli plné ľudových povier a symbolických úkonov. Na tučný štvrtok sa malo veľa jesť a piť, aby bol človek celý rok zdravý a silný. Na fašiangový pondelok sa počas tzv. mužského bálu vyhadzovala pri tanci sečka, aby sa urodil vysoký ľan.
V utorok sa sliepkam sypalo zrno do kruhu z reťaze, aby nezablúdili, a ženy nesmeli šiť, aby sliepky dobre niesli. Dokonca sa verilo, že ak sa v tento deň vyvesí bielizeň, rozmnožia sa blchy.
Fašiangové pranostiky:
„Keď sa mačka cez fašiangy na slnci opeká, potom v pôste za kachle uteká.“
„Na fašiangy výskaj, v pôste brucho stískaj!“
„Keď sú masky na tvári i žalúdku sa zadarí.“
„Aký je prvá fašiangový deň, také budú prvé jariny.“
„Aké fašiangy, taká Veľká noc.“
„Suché fašiangy, dobrý rok.“
„Krátke fašiangy, tuhá zima.“
„Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.“
Fašiangy na Záhorí – živá tradícia
Na Záhorí a Kopaniciach patria fašiangy dodnes k najveselším obdobiam roka. Región sa medzi Tromi kráľmi a Popolcovou stredou mení na dejisko sprievodov, zabíjačiek a komunitných osláv. Typické sú fašangové obchôdzky, šabľové tance, masky ako Turoň, medveď či slameniak a spoločné hodovanie.
Fašiangy tak zostávajú časom, keď sa na chvíľu uvoľnia pravidlá, svet sa obráti hore nohami a ľudia si môžu naplno vychutnať radosť zo života – skôr, než sa opäť vrátia k tichu a pôstu.
