Zima bola v minulosti ťažkým obdobím. Práca vonku na poliach a lúkach nepripadala do úvahy a s chladom a tmou začínali ľudia veriť v škodlivé sily a zlých démonov. Zimný slnovrat predstavoval obdobie prechodného času, keď si boli zlo s dobrom rovné, a preto sa ľudia počas týchto dní uchyľovali k rôznym ochranným rituálom. Tie zahŕňali napríklad aj magické vždyzelené rastliny – cezmínu, brečtan či imelo. Sú symbolmi prosperity a ľudia verili, že niečo zo svojej životodarnej sily dokážu preniesť aj na nich. Počas zimného obdobia sa naši predkovia upínali k nádeji, že chlad a tma pominú a celý kolobeh roka sa začne odznova.
Pre prelom jesene a zimy bolo typické obdobie adventu, plné očakávania, ticha a striedmosti vo všetkých oblastiach života. Ľudia sa postili, ukončovali práce okolo domu a obriaďovanie hospodárstva, upratovali si príbytky a zdobili ich. Obdobie bolo označované za magické, plné nadprirodzených síl, povier, tradícií, veštenia či vinšovačiek. Na Barboru, teda 4. decembra, sa niektoré dievčatá a ženy obliekali do bielych šiat a prekrývali si tvár šatkou, aby ich nebolo poznať, čím sa zmenili na barborky. Metlou, husacím krídlom či varechou potom bili mládencov, ak ich pristihli pri pozeraní sa na iné ženy. Okrem toho bol tento deň veľmi významný pre baníkov, ktorí dodnes považujú svätú Barboru za svoju patrónku.
Oslavy svätého Mikuláša 6. decembra sa vo svojej takmer pôvodnej podobe zachovali až dodnes. Tradičný niekoľkočlenný sprievod sa stáročiami zredukoval na trojčlennú skupinku – čerta vo vyvrátenom kožuchu, anjela v bielom a Mikuláša v pastierskom kožuchu s mitrou na hlave a s biskupskou berlou. Mikulášske oslavy však boli rozšírenejšie v mestách než na dedinách, kde sa ľudia zvykli pridŕžať tradičných pohanských zvykov.
Počas celého adventu prebiehali prípravy na vianočné sviatky. Tie sa začínali pečením medovníčkov, ktorými sa v minulosti zdobil aj vianočný stromček. Na deň svätej Lucie (13. december) mali obrovskú moc bosorky a dievčatá mohli zistiť, kto bude ich nastávajúci. Na 13 papierikov si napísali mená 12 chlapcov a každý večer až do Vianoc jeden hodili do ohňa. Na Štedrý deň otvorili posledný papierik, na ktorom stálo meno ich budúceho manžela. Ak bol papier prázdny, znamenalo to, že svadba sa v najbližšom roku konať nebude.
