Jarné zvyky na Záhorí súviseli s oslavou príchodu jari a nového života. V tradičnom zvykosloví sa jar začínala prinesením letečka, létečka na Kvetnú nedeľu. Najčastejšie to bol vŕbový prút, lieska alebo iná drevina zdobená pestrofarebnými stuhami, vyfúknutými vajíčkami, ozdobami z papiera, slamy alebo kúskov látky. Letečko symbolizovalo zrodenie nového života a ukončenie zimného spánku prírody. Najčastejšie ich pripravovali deti alebo mladé dievčatá a obchádzali s ním domácnosti. V Lábe si dievčatá robili letečko z konárika slivky, na ktorý zavesili vyfúknuté vajíčka. Obchádzali domy spríbuznených rodín a spievali pod oknami.
Počas tzv. Smrtnej nedele zvykávala skupinka slobodných dievčat vynášať Morenu Kyselicu, ktorá symbolizovala zimu a smrť. Podľa poverových predstáv sa jej vynesením a zničením magicky privolala jar. Najčastejšie mala podobu slamenej figuríny na palici, ktorú obliekli do starých šiat. V Borskom Mikuláši si dievčatá pri jej nesení obcou spievali.
V niektorých obciach po skončení obchôdzky prinášali mládenci korbáče do krčmy, kde pripevnené na stenu viseli do nasledujúcej Veľkej noci. Spoločným zvykom, ukončujúcim obdobie Veľkej noci, boli na celom území Slovenska tanečné zábavy (prvé po pôstnom období), ktoré usporadúvala dospelá mládež v pondelok alebo utorok večer.
Kultúrne tradície sa prejavovali aj v bohatej symbolike stravy. Prívarky z mladej zeleniny mali upevniť zdravie a silu, obilninové pokrmy mali mať pozitívny vplyv na úrodu, bravčové mäso malo priniesť bohatstvo. Vajíčka symbolizovali plodnosť, znovuzrodenie a nepretržitosť života. Na Zelený štvrtok sa najčastejšie pripravoval varený špenát s vajíčkom, polievky a prívarky z mladých listov špenátu, šťaveľa a žihľavy. Na Veľký piatok, ako deň Veľkého pôstu, sa varila mliečna, fazuľová alebo hrachová polievka. V severnej časti Záhoria bolo zvyčajným veľkopiatkovým jedlom hríbová omáčka a chlieb namáčaný v slivkovom trnkovom oleji.
Najstarším veľkonočným pokrmom boli na celom území Záhoria vajíčka a z nich pripravené jedlá. Pestrosť a hojnosť veľkonočných pokrmov na stole mala zabezpečiť blahobyt celej rodiny v priebehu roka. Počas Bielej soboty sa nekonzumovalo mäso až do obeda. V tento deň sa jedla kyslá polievka z vývaru z údeného mäsa, zahustená vajcom, alebo kapustnica s hríbmi, cesnakom a zápražkou. Na Veľkonočnú nedeľu (Posvícení) sa chodili do kostola svätiť jedlá, ktoré sa potom podávali počas spoločného obeda. Boli to najmä sekanka, nádzifka, velkonočná baba z mäsa, slaniny, vajec, ochutená cesnakom. V skladbe veľkonočných jedál mali dôležité miesto mäsité pokrmy, ktoré boli po dlhom pôste vítanou zmenou v stravovaní. Vo vidieckych domácnostiach sa však najviac jedla šunka a klobásy zo zásob, ktoré sa na tento účel odkladali zo zabíjačky. V okolí Skalici a Holíča bolo obľúbené údené mäso, slepačia polievka, uvarená sliepka s chrenovou alebo paradajkovou omáčkou a tvrdými šišami – knedľami z múky, pečiva a vajec. V rodinách sa piekli rôzne koláče. K pečivám, ktoré sa rozšírili pod vplyvom kresťanstva, patrili veľkonočné baránky pečené v hlinenej alebo plechovej forme. Súčasťou veľkonočného hodovania boli aj alkoholické nápoje – pálenka a víno. Výslužky na Veľkonočný pondelok pozostávali najmä z vajíčok, koláčov a ovocia.
Vo všeobecnosti predstavovali jarné obrady činnosti, ktoré mali pozitívne ovplyvniť očakávané zmeny v prírode. Do ďalšej skupiny patrili obrady, ktoré mali pred začatím jarných prác zabezpečiť prosperitu hospodárstva. Poslednou významnou podskupinou jarných zvykov sú tie, ktoré sa viažu ku dňu sv. Juraja (24. apríl).
Podľa staršieho spôsobu delenia roka na zimu a leto považovali ľudia tento termín za predel medzi obidvomi časťami. V tradičnej kultúre sa jeho deň pokladal za predel medzi zimou a letom a viazali sa k nemu mnohé pranostiky. Napríklad hrmenie pred Jurajom znamenalo nepriaznivý rok. Na Jura sa prvý raz vyháňal dobytok na pašu, vykonávali sa rôzne magické úkony proti pôsobeniu škodlivých síl, podporujúce dojivosť a kvalitu mlieka. Viaceré povery k dňu sv. Juraja sa spájali s hadmi. Had bol považovaný za magické zviera, v jeho podobe sídlil pod prahom alebo v peci prvý gazda domu. Viaceré zvyky súviseli ďalej s počasím. Od Veľkej noci do Juraja sa nesmelo prať piestom, lebo by búrka zničila úrodu.
