Práve dnes si pripomíname významné výročie pre prírodu západného Slovenska. Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty bola vyhlásená 5. mája 1976 a v roku 2026 tak oslavuje 50 rokov od svojho vzniku. Vyplýva to z vyhlášky Ministerstva kultúry SSR č. 64/1976 Zb., ktorou bola oblasť oficiálne zriadená.
Vyhlásenie CHKO Malé Karpaty bolo dôležitým medzníkom v ochrane krajiny, ktorá patrí k najcennejším prírodným územiam na juhozápade Slovenska. Dnes má CHKO rozlohu 64 610 ha a patrí medzi veľkoplošné chránené územia s mimoriadne pestrým prírodným aj krajinárskym charakterom.
Zelený ostrov medzi nížinami
Malé Karpaty tvoria výrazné horské pásmo medzi Záhorskou a Podunajskou nížinou. Hoci nepatria medzi najvyššie slovenské pohoria, v krajine pôsobia mimoriadne výrazne a už celé desaťročia slúžia ako prirodzené rekreačné zázemie pre obyvateľov Bratislavy, Záhoria, Trnavska aj Kopaníc. Najvyšším vrchom pohoria sú Záruby s nadmorskou výškou 767 metrov.
CHKO Malé Karpaty zaberá podstatnú časť rovnomenného pohoria a jej územie pokrývajú najmä zachovalé listnaté lesy s prirodzeným druhovým zložením. Štátna ochrana prírody uvádza, že lesy zaberajú až 89 % územia, pričom dominantné sú buk, dub, jaseň, javor horský a lipa. Vo východnej časti sa navyše zachovali aj historické štruktúry vinohradníckej krajiny, ktoré sú jednou zo špecifických čŕt Malých Karpát.
Územie jaskýň, krasu aj výnimočných druhov
Malé Karpaty sú zaujímavé aj svojou geologickou stavbou. Ide o jadrové pohorie s pestrým zastúpením hornín a s viacerými krasovými územiami. Podľa Štátnej ochrany prírody sa tu nachádza osem krasových celkov a približne 320 nesprístupnených jaskýň. Verejnosti je sprístupnená jaskyňa Driny v Smolenickom krase.
Územie je výnimočné aj z botanického a zoologického hľadiska. Práve v Malých Karpatoch má na Slovensku svoj jediný prirodzený výskyt podkovka ľúba, a iba tu sa vyskytujú aj ďalšie vzácne druhy, ako listnatec jazykovitý, vika sivá či nadutec nafúknutý. Na Devínskej Kobyle rastú druhy, ktoré sú v rámci Slovenska známe len z tejto lokality, napríklad ihlica nízka a rešetliak skalný pravý.
Pestrý je aj svet živočíchov. V Malých Karpatoch žije množstvo významných druhov bezstavovcov, v tokoch južnej časti územia sa vyskytuje rak riavový, zaznamenaný je aj pásikavec veľký. Z vtákov tu hniezdi napríklad sokol sťahovavý, ojedinele aj orol kráľovský, a medzi ďalšie ochranársky dôležité druhy patria bocian čierny, včelár obyčajný, výr skalný či ďateľ prostredný. Podzemné priestory slúžia ako významné zimoviská netopierov.
Miesto prírody aj oddychu
Malé Karpaty sú už dlhé roky miestom, kde sa stretáva ochrana prírody s rekreáciou. Ich južná časť zasahuje až na územie Bratislavy a celý masív funguje ako dôležité prírodné zázemie pre pešiu turistiku, cyklistiku aj pobyt v lese. K známym rekreačným centrám patria napríklad Železná studienka, Kamzík, Zochova chata, Harmónia, Pezinská Babači Buková. Špecifickosťou CHKO Malé Karpaty je aj to, že ide o jedinú chránenú krajinnú oblasť na Slovensku s tak výrazne rozvinutým vinohradníctvom.
Výročie, ktoré pripomína aj zodpovednosť
Päťdesiate výročie CHKO Malé Karpaty nie je len dôvodom na pripomenutie si bohatej histórie ochrany prírody. Je aj výzvou uvedomiť si, aké vzácne územie máme na dosah. Malé Karpaty patria k najnavštevovanejším pohoriam na Slovensku a práve preto je dôležité, aby sme ich nielen obdivovali, ale aj chránili.
Každý výlet, každá prechádzka či návšteva tohto územia so sebou nesie aj zodpovednosť. Okrúhle výročie CHKO Malé Karpaty tak pripomína jednoduchú, ale podstatnú vec: prírodné dedičstvo nie je samozrejmosť a zachovať ho pre ďalšie generácie je spoločnou úlohou nás všetkých.
ZDROJ: https://bratislavaregion.travel/poi/108/chranena-krajinna-oblast-male-karpaty
