Akademický maliar, grafik, ilustrátor, Národný umelec
*21. 09. 1888 (Kostolište) + 28. 06. 1971 (Martin)
Narodil sa r. 1888 v Kostolišti pri Malackách v rodine tesára a príležitostného robotníka s malým gazdovstvom ako najmladší zo šiestich žijúcich detí. Skromnosti a citlivému vzťahu k ľudom ho naučila jeho matka, ktorá mu po celý život bola vzorom slušnosti, skromnosti a dobroty. Spomienka na jemnú matku a pracovité ruky otca ho sprevádzala po celý život. Tri koruny, s ktorými ho roku 1903 vyprevadili do sveta, mal stále pred očami a nedovolili mu, aby sa spreneveril tým, z kruhu ktorých vyšiel. V prvom období života a umeleckej dráhy ho vlastná bieda prinútila k skromnosti a naučila spoznávať a hodnotiť ľudí vo svojom okolí. Keď maľoval, myslel na svojich rodičov, ktorí sa spájali so širšou domovinou, s národom, s ľudstvom. Vďačil im nielen za život, ale pripisoval im dedičný prazáklad svojho talentu.
Už v mladých rokoch sa u Benku prejavuje talent. Do školy chodil najprv v rodnej obci a neskôr do maďarskej strednej školy v Malackách. Jeho rodičia boli chudobní a tak mladý Benka sa musí učiť remeslu maliara izieb a kostolov u Lasqniera v Hodoníne na Morave. Po vyučení odchádza s pracovnou knižkou do Viedne. Usilovnosťou s štúdiom hľadá cesty pre zdokonalenie svojho talentu. Zo skromného zárobku si platí hodiny kreslenia a maľby v súkromných školách. Neskôr odchádza do Prahy, kde sa dostáva k akademickému maliarovi impresionistovi Kalvodovi a roku 1913 cestuje za štúdijným cieľom na Slovesnko. Z toho obdobie pochádza obraz „ Na rieke Orave“.
Na výstave v Hodoníne je už jasné, že maliar Benka nastúpil správnu cestu. To potvrdila i jeho štádijná cesta do Talianska, Nemecka, Belgicka, Holandska a Švajčiarska. I v týchto krajinách kritika prijíma jeho práce priaznivo. V roku 1936 odchádza do Ruska a v roku 1937 nachádza už jeho obrazy na výstave československého umenia v Leningrade, v Moskve a súčasne na medzinárodnej výstave v Paríži, kde dostáva striebornú medailu za obraz „Krajina spod Terchovej“. Obrazy Martina Benku nájdeme v Brne, Prahe, Bratislave, ba aj v New Yorku. Výstavy Martina Benku reprezentovali slovenské umenie na výstavách vo Viedni, Benátkach a vo Varšave.
Roku 1940 vymenovali Martina Benku za profesora krajinárskeho kreslenia a maľby na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave.
Všetky jeho práce sú venované národu a najvrúcnejším želaním povzniesť ho na vyšší stupeň lásky a krásy k tomu, čo ho obklopuje.
V septembri 1953 usporiadala Slovenská sekcia Ústredného sväzu československých výtvarných umelcov výstavu diela akademického maliara Martina Benku. V tom istom roku maliar sa dožíva 65 rokov. Táto výstava potvrdila, že majster Martin Benka zaujíma popredné miesto v slovenskom výtvarnom živote. Je umelcom, ktorý celým svojím dielom stál na strane svojho ľudu. Slovenský národ, hoc aj malý, nezahynie, nezanikne, lebo vie bojovať a pracovať, vie sa boriť a táto borba mu zaiste prinesie vysokej umeleckej úrovne. Obsahove sú venované slovenskému národu. Jeho diela, ako napríklad „Ženy s hrabľami“, „Na otavách“, „Odolnosť“, „Kamaráti“, a iné jeho práce ospevujú boj ľudu so zemou pod tatranskými obrami. Jeho obrazy svojou monumentálnosťou a silou pôsobia hlboko, živo, no pritom sviežo. Dýcha z nich náš život a zdravý slovenský národ.
Za toto všetko mu 27. októbra 1953 udelili titul národného umelca.
Po celý život ho tiesnil tvrdý, smutný život chudobných rodičov a súrodencov. Po smrti matky roku 1923 zostal na Slovensku bez najbližších príbuzných. Pociťoval osamelosť v umení i v živote. A preto sa, najmä v staršom veku, neustále vracal do rodiska a so zanietením a húževnatosťou zbieral materiál k rodovej genealógii. Aspoň tým chcel vzdať úctu predkom.
Je jedným zo zakladateľov slovenskej výtvarnej moderny prvej polovice 20. storočia. Rozvinul svoj pôvodný program monumentálnej heroizácie krajiny a človeka ako jeho organickej súčasti. Prekonal folkloristickú väzbu k vidieckemu žánru nachádzaním podstaty duchovno-estetických princípov vo fenoméne národa. Zriekol sa iluzívnosti a vytýčil expresívne zásady, na ktorých budoval koncepciu zásad moderného obrazu.
Svojim rozsiahlym a mimoriadne významným dielom úprimne vyznal lásku, úctu a obdiv k Slovensku, jeho prírode a ľudu. Vo svojej tvorbe kládol dôraz na vzťah k tradíciám a ľudovej kultúre. Neinšpiroval sa len krajinou samotnou, ale i tvarovou a farebnou krásou ľudového výtvarného prejavu, ako aj melodikou spevu. Citlivo vnímal výnimočnosť tradičnej ľudovej kultúry, tvorivú silu jej prejavu, pričom sa nechával priamo inšpirovať bohatstvom krajinných a figurálnych motívov, ktoré tvoria aj ťažisko tvorby.
Väčšina jeho diel zachytáva slovenskú prírodu, monumentálne prírodné scenérie, vysoké oblaky a široké obzory, roviny a vlniace sa obilné polia vo vzácnej súhre s človekom. Rád zobrazoval ľudí na poliach, lúkach, na rúbaniskách a v horách. Výtvarnou formou hovoril o ľude, jeho biede i námahe, vzbudzoval úctu k nemu a k jeho práci. Diela z 20. a 30. rokov 20. storočia predstavujú vrcholnú tvorbu. Zachytávajú najmä horskú prírodu Slovenska, ku ktorej sa výtvarne neustále vracal. Na svojich maliarskych potulkách nevynechal ani Horehronie a rád chodil aj do Brezna. Maľoval v Závadke, Beňuši, Polomke, Lome i na Ďumbieri.
Napriek tomu, že 39 rokov prežil v Prahe, témou sa všetky jeho diela prikláňajú k Slovensku. Patril k prvým výtvarným umelcom, ktorí úspešne prezentovali slovenské umenie v zahraničí.
V každom ohľade bol osobnosťou par excellence s vyhradeným názorom na život a ľudí okolo seba. Keď bolo treba, nikdy neodmietol pomoc mladším kolegom, ktorý zápasili s chudobou. V podstate bol človekom ,,šporovlivým“, ale nie mamonárom, i keď mnohí práve túto vlastnosť považovali za skúposť a držgrošstvo. Nakoniec celý majetok zanechal národu. Jeho túžbou bolo vybudovať ateliér a galériu v Malackách. Od vtedajších funkcionárov mesta Malacky nedostal ani pozemok, ani milého slova, a tak odišiel do Martina, kde mu postavili dom s ateliérom a malou galériou. Ako protihodnotu za poskytnuté pracovisko odovzdal štátu svoju základnú umeleckú zbierku obsahujúcu vyše 5000 diel.
Posledné mesiace a dni svojho života strávil u rodiny Šagalovcov v Malackách a u Jozefa Gavalíka v Kostolišti. Jeho pozostatky sú uložené v hrobke na Národnom cintoríne v Martine.
vzdelanie
1894 – 1902 navštevoval Ľudovú školu v Kostolišti a Štátnu maďarskú školu v Malackách. Krátky čas chodil do súkromnej hudobnej školy kapelníka Prachára, ktorý ho učil hrať na husliach.
1903 – 1906 učil sa za maliara a natierača v učňovskej škole v Hodoníne u majstra Lesquiera
1907 – 1908 navštevoval súkromnú maliarsku školu českého maliara Emanuela Neumana vo Viedni, kde si jeho talent všimol český novinár a spisovateľ Ján J. Langer, ktorý mu zabezpečil profesionálne maliarske školenie u významného českého maliara-krajinkára Aloisa Kalvodu
1909 – 1914 súkromná maliarska krajinárska škola Alojsa Kalvodu v Prahe; počas štúdia absolvoval viaceré maliarske cesty na Šumavu, do okolia Krivoklátu a takmer každoročne na Moravské Slovácko
Pôsobenie
1906 – 09 maliarsky tovariš vo viacerých firmách vo Viedni; čoraz viac sa zaujímal o skutočné umenie – výtvarné i hudobné
1910 podniká viaceré maliarske výjazdy na Šumavu, tiež
samostatnú študijnú cestu na Slovensko – Oravu (Liesek, Veličná), do Ružomberka, Černovej a Martina. V Martine na augustových slávnostiach Matice slovenskej (spolu s J. Hálom a J. Augustom) mal problémy s maďarskou vrchnosťou, kvôli čomu mohol prísť na Slovensko až po roku 1918.
1914 presťahoval sa do svojho prvého ateliéru a postupne sa vymaňoval spod umeleckého vplyvu Aloisa Kalvodu
1915 – 18 tvoril v Miloňoviciach v rodine rytiera Antonína Klenku z Vlastimilů
1919 rozhodol sa natrvalo usadiť v Prahe, kde zostal plných 30 rokov; navštívil rodné Záhorie; stal sa zakladajúcim členom Spolku slovenských umelcov (SSU), pravidelne s ním vystavoval
1921 stal sa členom Umeleckého odboru Matice slovenskej
1922 – 29 vznikajú prvé významnejšie výtvarné diela; pravidelne navštevuje Slovensko, predovšetkým jeho severné oblasti (Orava, Liptov)
1922 – 36 podnikol prvú zahraničnú cestu do Talianska, neskôr navštívil Poľsko, Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Belgicko, Maroko, Juhosláviu a bývalý Sovietsky zväz; najproduktívnejšie obdobie a vznik vrcholnej výtvarnej tvorby
1927 začal intenzívne spolupracovať s vydavateľstvom Matice slovenskej v Martine a vydavateľstvom Leopolda Mazáča v Prahe
1930 zvolený za predsedu výtvarného odboru Spolku slovenských umelcov a za predsedu Syndikátu výtvarných umelcov československých v Prahe
1933 rozvinul užšiu spoluprácu s Československou grafickou Uniou v Prahe
1938 cesta do Rakúska
1939 po rozpade I. ČSR odišiel 1. novembra z Prahy na Slovensko, usadil sa v Martine, kde strávil obdobie II. svetovej vojny. Po oslobodení zužitkoval čerstvé spomienky na slávne dni SNP a koniec vojny a vytvoril pozoruhodný cyklus obrazov s povstaleckou tematikou.
1940 vymenovaný za mimoriadneho profesora, vedúceho Oddelenia kreslenia a maľovania na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave
1941 vzdal sa profesúry a predsedníctva SSU, venoval sa výlučne umeniu
1945 stal sa zakladajúcim členom martinského výtvarného združenia Trojštít
1946 predseda výtvarného odboru Matice slovenskej
1952 zvolený za predsedu slovenskej sekcie Ústredného zväzu československých výtvarných umení
1959 začiatkom roku sa presťahoval do nového ateliéru s malou obrazárňou na Kuzmányho ulici v Martine, kde žil a tvoril do konca života
1959 cesta do Poľska
1963 stal sa členom skupiny Život
1967 podnikol cestu do USA a Kanady na Expo 67 v Montreali
Výstavy
1910 po prvý raz vystavoval svoje vlastné štúdie z Chodska v Novej Kotyni spolu s učiteľom Kalvodom a spolužiakom Štemberom na zámku v Novej Kdyni pri Domažliciach
1913 v pražskom Rudolfíne vystavoval obraz Slnečný svit v lese (Štúdia smrekového lesa), vstúpil do umeleckého sveta; vystavoval na jubilejnej výstave Združenia výtvarných umelcov moravských (SVUM) v Hodoníne a stal sa jeho členom; za honorár a na radu svojich priateľov odcestoval začiatkom leta do Veličnej na Orave. Táto študijná cesta mala rozhodujúci význam pre jeho ďalší umelecký rast.
1914 usporiadal prvú samostatnú výstavu v Rohatci
1917 samostatná výstava v Strakoniciach
1958 výstava Štúdie a kresby, Bratislava
1959 výstava Štúdie a kresby, Brno, Olomouc, Gottwaldov
1964 pri 75. výročí narodenia a vyznamenania umelca za celoživotné dielo pripravilo SNM v Martine výstavu z Benkových diel darovaných štátu
1967 výstava Slovenský ľud v diele Martina Benku, Uherské Hradište
1967 výstava Martin Benka – súborné dielo, Moskva a Leningrad (osobná účasť autora)
1970 výstava Martin Benka, Hodonín. Posledná výstava za účasti umelca
1972 výstava Výber z diela, Karlove Vary
1974 výstava Na miestach SNP, SNM Martin
1974 výstava Výber z diela, Liberec, Most, Strážnica
1975 výstava Kresby, akvarely, ilustrácie, SNG Bratislava
1976 výstava Kresby, akvarely, ilustrácie, Viedeň
1976 výstava Výber z diela, Karviná, Děčín
1976 výstava Ilustrácie, PNP Praha
1978 výstava Slovenský ľud v diele Martina Benku, Nitra
1981 výstava Z pozostalosti Martina Benku, SNM Martin
1984 výstava Výber z diela, Hodonín
1986 výstava Myjavský kroj a ľud, Myjava
1988 pri 100. výročí narodenia umelca SNG v Bratislave a SNM v Martine usporiadali výstavu Martin Benka – súborné dielo. Bratislava
1988 výstava Martin Benka a Turiec, TG Martin
1988 výstava Za umením – život a dielo Martina Benku, SNM Martin
1988 výstava Krojové štúdie Martina Benku, FF Východná
1989 výstava Martina Benku – súborné dielo, Praha, Minsk
1989 výstava Martina Benku – súborné dielo, VG Košice
1996 výstava Martin Benka – výber z tvorby, GM Snina
1996 výstava Martin Benka – knižná tvorba, SNM Martin
1996 výstava Martin Benka – známková tvorba, SNM Martin
1997 výstava Martin Benka – knižná tvorba, Kremnica, Myjava
1997 výstava Martin Benka – známková tvorba, ISK Praha
1998 k 110. výročiu narodenia umelca výstava Martin Benka – výber z tvorby, SNM Martin (49 diel, prevod z FVU Bratislava)
1998 výstava Martin Benka – známková tvorba, SI Budapešť
1999 výstava Martin Benka – známková tvorba, SP Banská Bystrica
2000 výstava Martin Benka – výber z tvorby, GK Žilina
2000 Poštové múzeum pripravilo v roku 2000 samostatné výstavy “ Martin Benka – známková tvorba“
2001 k 30. výročiu úmrtia umelca výstava Martin Benka – výber z tvorby, SNM Bratislava
2001 výstava Martin Benka a Jánošíkov kraj, MJJ Terchová
2002 výstava Martin Benka v zajatí vrchov, TG Poprad
2002 výstava Martin Benka – výber z tvorby, OG Dolný Kubín
2003 výstava Martin Benka – výber z tvorby, VM Košice
2003 výstava Martin Benka – Zem slovenská (štúdie slovenskej krajiny), ZÚ SR Moskva
2004 výstava Martin Benka – výber z tvorby, SM Levoča
2004 výstava Martin Benka – zem slovenská, SI Praha
2006 výstava Martin Benka – v spolupráci so Slovenským národným múzeom v Martine
Súborné výstavy
1934 vo výstavnej sieni Elánu v Prahe
1953 v Bratislave, pri príležitosti 65. narodenín
1954 súborná výstava putovala po galériách v Hodoníne, Prahe, Košiciach, Martine
1959 vo Varšave (osobná účasť autora)
1968 k 80. výročiu narodenia umelca, osobná účasť autora, Bratislava
1969 v Prešove, Košiciach, Banskej Bystrici, Liptovskom Mikuláši, Trenčíne
1970 vo Weimare a Berlíne
Ocenenia
1937 Cena slovenskej krajiny – Štefánikova krajinská cena; za obraz Krajina z Terchovej z roku 1936 dostal na Svetovej výstave v Paríži striebornú medailu za osobitný prínos slovenského umenia do kontextu modernej európskej maľby
1940 dostal Štátnu cenu
1948 čestný titul Laureát štátnej ceny
1953 (24. 10.) ako prvému slovenskému umelcovi v oblasti maľby bol udelený titul Národný umelec
1963 Rad republiky za celoživotné dielo
Pocty
1971 sprístupnenie rodného domu Martina Benku (28. 9.), Kostolište
1972 otvorenie múzea Martina Benku v Martine. Stála expozícia predstavuje autentické prostredie a výtvarné dielo národného umelca Martina Benku. Po prvý raz sa konala Spomienková slávnosť Martina Benku (pri otvorení múzea). Autenticky zachované interiéry múzea, rešpektujúce poslednú vôľu Martina Benku, približujú dielo všestranne orientovaného umelca, no predovšetkým maliara a ilustrátora. Základ zbierkového fondu múzea vznikol ešte počas jeho života. Roku 1960 na základe Darovacej zmluvy odovzdal podstatnú časť svojho diela štátu (5200 diel rôzneho formátu a výtvarných techník) a čiastočne sprístupnil svoj ateliér a malú obrazáreň. Roku 1973 pribudla do zbierkového fondu pozostalosť umelca, ktorú tvorili výtvarné diela väčšinou študijného charakteru (3200 diel), finančná písomná pozostalosť, zariadenie obytnej časti domu a ateliéru s jeho osobnými predmetmi, ktoré sú súčasťou expozície múzea. Expozícia predstavuje len malú časť z umelcovej mimoriadne rozsiahlej a rôznorodej tvorby. Reprezentatívny výber Benkovho diela prezentuje celú šírku umelcovho tematického záberu a význam jeho umeleckej tvorby. Výrazný vzťah umelca k hudbe dokumentuje zbierka hudobných nástrojov, pozoruhodná je najmä ním vyrobená zbierka huslí. Múzeum Martina Benku poskytuje návštevníkom lektorský výklad, predaj suvenírov a literatúry o Martinovi Benkovi. Na základe žiadosti sprístupňuje bádateľom umelcovo dielo prezenčne.
1973 na Národnom cintoríne v Martine bol upravený umelcov hrob s jeho sochou od F. Štefunku
1973 sprístupnená Pamätná izba Martina Benku v rodnom Kostolišti
1973 v Prahe-Vinohradoch na Mánesovej ulici 49 bola odhalená pamätná tabuľa s bustou umelca od F. Štefunku
1978 na Námestí M. Benku v Bratislave bola odhalená socha umelca od L. Snopka
1979 uskutočnila sa premiéra televízneho filmu o Benkových umeleckých začiatkoch Zastretý farebný svet. Scenár filmu podľa autobiografického diela Za umením (1958), réžia Milan Ružička
1988 UNESCO zaradilo 100. výročie nedožitých narodenín umelca do kalendára svetových osobností
1988 bol položený základný kameň prístavby Galérie Martina Benku v Martine
1989 zatvorenie Múzea Martina Benku v Martine, príprava na prístavbu Galérie Martina Benku, z finančných dôvodov nebola prístavba realizovaná
1993 sprístupnenie Múzea Martina Benku (reinštalácia v pôvodnej podobe z roku 1972, august), Martin
1996 Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií vydalo dňa 18. 12. 1996 príležitostnú poštovú známku “ Deň poštovej známky“ Martin Benka s nominálnej hodnote 3 Sk s kupónom (autor výtvarného návrhu známky a kupónu Martin Činovský, rytec Rudolf Cigánik).
1998 reinštalácia Pamätnej izby Martina Benku, Kostolište
1998 Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydalo 15. 10. v sérii Umenie, príležitostnú poštovú známku „Martin Benka: Krajina z Terchovej“ s nominálnou hodnotou 10 Sk (autor grafickej úpravy známky Martin ˇČinovský, autor rytiny František Horniak). Známka získala ocenenia: Grand Prix de l‘ Exposition WIPA, 1998, Viedeň( 3. miesto ) a Cenu ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR za rok 1998 (Najlepšia rytina). Súčasne bola vydaná obálka prvého dňa vydania vrátane príležitostnej pečiatky s domicilom Martin. Na FDC je reprodukovaná kresba Martina Benku. Návrh na pečiatku s použitím kresby Martina Benku Pole s ostrvami vytvoril František Horniak.
2000 reinštalácia expozície Múzea Martina Benku v Martine
2001 otvorenie rodného domu Martina Benku v Kostolišti (o rekonštrukciu sa pričinil Ing. Jozef Kršek) – odhalená tabuľa s textom: „V tomto dome sa narodil akademický maliar národný umelec Martin Benka *21. 9. 1888 † 28. 6. 1971“
Vďaka svojpomoci miestnych občanov vznikla ešte za umelcovho života pamätná izba v miestnom kultúrnom dome. Výjavy muža a ženy v kostolištianskom kroji na priečelí kultúrneho domu nakreslil sám umelec. Benkove diela je možné zhliadnuť nielen v Pamätnej izbe M. Benku, ale i v miestnom kostole, kde namaľoval obraz Sv. Martina na koni, patróna Kostolišťa. Na Obecnom úrade v Kostolišti sa tiež nachádzajú obrazy v sobášnej sieni, a to Záhorácka svadba.
Zaujímavosti
1960 formou Darovacej zmluvy slávnostne odovzdal 10. marca štátu podstatnú časť svojej výtvarnej tvorby a čiastočne sprístupnil ateliér a obrazáreň verejnosti. Starostlivosťou o umelcovo dielo bolo poverené Slovenské národné múzeum v Martine, ktoré neskôr prevzalo i ostatné diela, ktoré poručil Benka národu testamentárne.
1969 vlastnou rukou napísal 1. septembra základnú osnovu právoplatného testamentu
1972 na základe poslednej vôle umelca, bolo v jeho dome na Kuzmányho ulici 34, 21. septembra sprístupnené verejnosti Múzeum Martina Benku ako stála expozícia Slovenského národného múzea – Etnografického múzea v Martine
1975 po prvý raz bola udelená cena Martina Benku (za rok 1974)
v Martine pôsobí esperantský klub E-klubo de Martin Benka
Medzi kultúrno-historické pozoruhodnosti obce Kostolište patrí pôvodne gotický kostol (spomína sa v roku 1563) s oltárnym obrazom od Martina Benku (z roku 1930).
tvorba
VOĽNÁ TVORBA
Maliarstvo
V pozostalosti sa nachádza takmer 1100 maliarskych diel, z nich je približne 150 veľkoformátových olejov. Ostatok sú štúdie, návrhy a skice. Skice z terénu mali pre neho len inšpiračnú úlohu pri znovunavodení zážitku z určitého kraja. Z výtvarného hľadiska vynikajú neobyčajnou sviežosťou a bezprostrednosťou, ktorú niekedy strácajú veľké kompozície zhotovené po tvorivom a časovom odstupe. „Príroda mi bola studnicou, knihou, z ktorej som čerpal poučenie. Ateliér mi bol svätyňou.“
Kresba
Mnohé z kresieb sú plnoprávne umelecké diela, neraz výtvarne čistejšie a objavnejšie ako ďalšie maliarske riešenia. Ide o prejav dokonalého formovaného majstrovstva a bohatého výrazového vyjadrenia. Základným kresliarskym prostriedkom bola pre neho ceruzka. Používal aj mastnú kriedu, litografickú kriedu a veľmi často uhol. Kresbu dopĺňal atramentom, pastelom a tušom. V poslednom desaťročí života používal aj guličkové pero a atrament. Bol výborným kresliarom aj vo vysokom veku, keď odložil štetec a plátno, sústavne kreslil.
Grafika
Úžitková grafika svojou kvalitou a kvantitou je popri maľbe základom jeho tvorby. Vyniká svojou polyfunkčnosťou (knižná ilustrácia, plagáty, diplomy, známky a iné) a bohatstvom štýlových podôb. Vo voľnej grafike vytvoril za celý život len asi dve desiatky listov, čiže počet skutočne nepatrný. Využíval pritom len dve techniky – litografiu a linorez.
Sochárstvo
V bohatej a mnohorakej produkcii sa nachádzajú pokusy z oblasti komorného sochárstva. Sú síce okrajovým, ale zaujímavým doplnením prehľadu jeho diela. Najstaršou a umelecky najkvalitnejšou je soška jeho otca, ktorú vyrezal roku 1921. Sú známe i krojované figúry Bošáčan a Bošáčanka, ktoré vymodeloval roku 1944 v bošáckej továrni. Väčšiu pozornosť si zaslúžil jeho návrh na pomník rodičom, ktorý mal byť súsoším na ich hrobe. Svoje plastické cítenie sa snažil uplatniť aj v iných výtvarných disciplínach, a to v návrhoch úžitkových predmetov (vázy, poháre, plakety, nábytok), ako aj v oblastiach monumentálno-dekoratívnej tvorby.
Vzťah k drevu ako výtvarnému materiálu potvrdzuje aj jeho husliarska tvorba. Vytvoril 13 huslí a k nim jednotlivé súčiastky (hlavice, hmatníky). Husle majú význam práve svojím výtvarným riešením. Jedny sa nachádzajú i v Pamätnej izbe M. Benku v Kostolišti.
ÚŽITKOVÁ UMELECKÁ TVORBA
Knižná grafika tvorí najrozsiahlejší celok jeho úžitkovej tvorby a organicky súvisí s jeho výtvarným úsilím a osobnými záľubami. Pri výzdobe knihy vychádzal z rovnakých ideovo-estetických zásad ako pri maliarskej tvorbe. Ilustrácia mala burcovať národné povedomie čitateľa a zároveň dvíhať jeho sebavedomie.
Bol aj vynikajúcim ilustrátorom. Ilustroval vrcholné diela klasikov slovenskej literatúry a množstvo rozprávkových kníh. Jedno z najcennejších je ilustrovanie Prostonárodných slovenských povestí od Pavla Dobšinského z rokov 1953 až 1955. Okrem toho je autorom leptaných skiel na moste v Piešťanoch, sgrafít na bývalej Roľníckej vzájomnej pokladnici v Martine, výzdoby Divadla SNP v Martine a pod.
Ďalším celkom v jeho tvorbe boli exlibrisy. Exlibrisová tvorba vychádza z umeleckého kánonu ako jeho ,,veľká“ tvorba: bol v nej básnikom i hudobníkom, nesie v sebe pátos, zvuk, rytmus i takt. Pri tvorbe značiek myslel viacej na milovníka kníh, ktorý si môže kresbový originál zarámovať, ako na zberateľa, ktorému je milší grafický odtlačok. Preto základnou technikou je kresba tušom. Knižná značka, v jeho ponímaní, má slúžiť výhradne knihe a nie zberateľskej výmene.
Dôležité miesto v jeho tvorbe má i neveľká zbierka plagátov. I keď štýlovo podliehal dobovým výtvarným názorom, v mnohých návrhoch bol novátorský. Vytváral ich na objednávky, alebo ako súťažné návrhy, prípadne boli súčasťou propagačných materiálov väčších kultúrnych a spoločenských akcií, ako sokolských zletov, matičných slávností a pod.
K tvorbe návrhov na poštové známky sa dostal cez miniatúry nálepiek na zápalkové škatuľky pre zápalkáreň v Ružomberku. V návrhoch na známky dominujú témy z ľudového prostredia, vznik „Slovenského štátu“, M. R. Štefánik a výročie vzniku ČSR.
Celkovú tvorbu dotvára drobná maliarska tvorba. Ide o štúdie slovenskej krajiny, ktoré výstižne predstavujú jeho pocity a zážitky z potuliek po Slovensku. Najviac zastúpené sú štúdie z Oravy, Liptova a Spiša. Práve tieto oblasti mu boli veľkým zdrojom poznania a hlavne výtvarnej inšpirácie.
Po štátoprávnych úpravách v roku 1938-39 popri tvorbe návrhov na známky sa venoval i návrhom na papierové peniaze. Na päťkorunovej bankovke z roku 1939 bola použitá jeho štúdia dievčenskej hlavy a na desať a dvadsaťkorunovej bankovke motív zátišia.
KNIŽNÁ TVORBA
Autorsky sa podieľal na viac ako dvesto knižných tituloch a spolupracoval s viacerými vydavateľstvami na Slovensku a v Čechách. Osobitne významná je jeho spolupráca s Maticou slovenskou. Venoval sa jej vyše päťdesiat rokov a stal sa priekopníkom tejto oblasti umenia na Slovensku. Využíval znalosť tradičného ľudového prostredia, priamo predurčeného výtvarne umocniť vrcholné diela patriace do klenotnice ľudovej slovesnosti i národnej literatúry. V oblasti knižnej kultúry vytvoril umelecky vysoko náročné a pôsobivé dielo s hlbokým vzťahom k ľudovej kultúre, ktoré sa stalo trvalou hodnotou knižného umenia na Slovensku.
Okrem toho, že bol vynikajúcim maliarom, bol aj zanieteným literátom. Písomne spracúval drobničky z potuliek slovenskými krajmi (Benkove rozprávania, 1988). Je autorom početných spomienkových úvah, cestopisných článkov (písaných v posledných rokoch života aj esperantom) a knižných memoárov. Bol aj milovníkom hudobného umenia, ktoré popri maliarstve bolo už od detstva nenahraditeľnou zložkou jeho života. Skladateľské úsilie však ostalo pri pokusoch. Plná angažovanosť na výtvarnom diele mu nedovolila dopracovať sa na požadovanú úroveň hudobného prejavu. Hudobné tvorivé pokusy, ktoré sú súčasťou jeho pozostalosti, sú však prejavom hudobného cítenia, ktorému dal naplno vyznieť vo výtvarnom diele.
Maľby (výber)
1911 – 16 Krajina, kresba uhľom
1912 Štúdia smrekového lesa, olej
1913 Na rieke Orave, olej
1914 Rohatec, olej
1914 Krajina s topoľmi, olej
1915 Medzi kukuricou
1917 Na rovine pri Bratislave
1918 Stromy nad vodou, kresba ceruzkou
1919 Pieseň
1925 Na liptovských holiach
1927 V doline
1927 Cez rozvodnenú rieku
1933 Dve ženy
1934 Na lúky
1936 Na zákrute, olej
1936 Horské ženy liptovské
1937 Sliačskou dolinou, olej na plátne
1940 – 42 24-dielny cyklus Strážcovia a ochrankyne Slovenska (vyšiel knižne s poéziou Valentína Beniaka, MS, Martin 1942)
1940 – 43 Verní rodu
1944 Pred svadbou
1946 spracúval sériu výtvarných diel s tematikou Slovenského národného povstania
1947 Stopy kultúr
1948 Ľudovít Štúr ako vodca povstalcov r. 1848, olejomaľba, majetok EÚ SNM v Martine
1955 – 60 Matkina neha
1960 Starý hrad
bibliografia
Cincík, Jozef: Martin Benka. Bratislava 1935. (prvá monografia o umelcovi)
Martin Benka, Ján a Bohuslav Valašťan: Uspávanky. Matica slovenská, Martin 1946. (kolekcia desiatich pastelových farebných kresieb akademického maliara Martina Benku. Je to cyklus výjavov zobrazujúcich matku s dieťaťom v situáciách, ktoré opisujú slovenské ľudové uspávanky z piesňovej zbierky Karola Plicku. Kresby sú doplnené notovými zápismi piesní upravené Jánom Valašťanom-Dolinským)
Dobšinský, Pavol, Benka, Martin, Melicherčík, Andrej: Prostonárodné slovenské povesti: (Výber). Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava 1954.
Boris Bálent – Jiří Siblík: Knižná grafika a knižné značky národného umelca Martina Benku. MS, Martin 1957.
Za umením, Spomienky a úvahy (pamäti ; SVKL, Bratislava 1958)
Hviezdoslav, Pavol Országh – Benka, Martin. Hájnikova žena. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava 1964.
Exlibrisy Martina Benku. SNG, Bratislava 1968. (bibliofilské vydanie)
Kružliak, Imrich: Rekviem za maliara. Martin Benka 1888 – 1971. Kanada 1972
Hviezdoslav, Pavol Országh – Benka, Martin. Hájnikova žena. Tatran, Bratislava1975.
Benka, Martin. Moja domovina; S veršami slovenských básnikov. Tatran, Bratislava 1975.
Rúfus, Milan, Benka, Martin: Kolíska spieva deťom. Tatran, Bratislava 1979.
Chmelová, Elena: Martin Benka. Príbeh maliarovho života. Mladé letá, Bratislava 1980. (biografická publikácia)
Váross, Marián: Martin Benka. Bratislava 1981. (monografia)
Váross, Marián: Martin Benka: Slovo a obraz. Martin 1982
Benka, Martin – Benža, Mojmír, Dekan, Ján: Odev nášho ľudu. Osveta, Martin 1983
Baranovič, Štefan: Benkove rozprávania. Martin 1988
Baranovič, Štefan – Zaťková, Ľubica: Martin Benka. Sprievodca po živote a diele. Martin 1988
Podjavorinská, Ľudmila, Benka, Martin: Baránok Boží. Tranoscius, Liptovský Mikuláš 1995.
Dobšinský, Pavol, Dašková, Kveta, Benka, Martin: Slovenské rozprávky: Výber z Dobšinského. Q 111, Bratislava 1996.
Bajcúrová Katarína: Martin Benka. Q-EX. Trenčín 1996.
Dobšinský, Pavol, Benka, Martin, Reguli, Ivan, Štrelinger, Peter: Janko Hraško a iné slovenské rozprávky = Johny Little Pea and other Slovak Folktales. Krivaň, Bratislava 2001.
Muntág, Emanuel: Martin Benka a hudba. Vydavateľstvo Matice slovenskej, Martin 2004.
