Významný predstaviteľ národohospodárskej vedy na Slovensku, minister, 1. guvernér Slovenskej národnej banky
* 25.02.1903 (Varšany) + 20.2.1981 (Turá Lúka)
Imrich Karvaš sa narodil 25. 2. 1903 vo Varšanoch (okr. Levice) v rodine notára. V roku 1909 v Pukanci zasadol do lavíc ľudovej školy, ktorú ukončil v roku 1913 v Holíči. Lavice ľudovej školy vystriedali gymnaziálne v Skalici, kde v roku 1921 maturoval.
Po maturite sa I. Karvaš rozhodol pre štúdium práva na Právnickej fakulte Univerzity J. A. Komenského v Bratislave. Hneď po promócii v roku 1925 zostal ako asistent na Právnickej fakulte a v tom istom roku získal aj titul JUDr., ku ktorému pribudli ešte nasledujúce tituly: docent (1930), mimoriadny profesor (1934) a univerzitný profesor (1940). Mladého Karvaša stále viac a viac priťahovalo hospodárske právo. Jeho túžba sa splnila. V rokoch 1926-1927 získal študijné štipendium a stal sa poslucháčom parížskej a štrasburskej univerzity. Po návrate domov sa venoval pedagogickej činnosti, ale popri nej pôsobil aj vo funkcii tajomníka Obchodnej a priemyselnej komory. V rokoch 1930-1933 bol tajomníkom Zväzu Slovenských bánk.
V roku 1932 bol menovaný za generálneho tajomníka Národohospodárskeho ústavu Slovenska a Podkarpatskej Rusi v Bratislave, ktorého bol spoluzakladateľom. Pôsobil tu do roku 1938, ale zároveň bol aj viceprezidentom Exportného ústavu v Prahe. Doc. JUDr. Karvaš sa vo všetkých spomenutých funkciách osvedčil ako vynikajúci a medzinárodne uznávaný teoretik a praktik, čo potvrdilo i prednáškové turné po USA v roku 1937 a členstvo v Econometric Society Colorado Springs.
V rokoch 1938-1939 doc. JUDr. Karvaš pôsobil vo funkcii ministra bez kresla, resp. priemyslu, obchodu a živností v československej vláde. Po vyhlásení Slovenskej republiky 14. 3. 1939 sa stal guvernérom Slovenskej národnej banky a v roku 1942 bol slovenskou vládou vymenovaný do funkcie predsedu Najvyššieho úradu pre zásobovanie, ktoré zastával do svojho uväznenia gestapom 3. septembra 1944. Aj z podnetu Karvaša v roku 1940 došlo k založeniu Vysokej školy obchodnej v Bratislave.
Prof. Karvaš sa do protifašistického odboja zapojil v auguste 1943. Spolupracoval so skupinou dr. Vavra Šrobára, s ktorou v druhej polovici roku 1944 prerušil styky. Prostredníctvom dr. Ing. Petra Zaťka nadviazal kontakty s členmi ilegálnej Slovenskej národnej rady, ktorí ho zasvätili do príprav Slovenského národného povstania. Mal na starosti zabezpečiť Povstanie po stránke hospodárskej. Prof. Karvaš využijúc júnové bombardovanie Bratislavy nariadil predeponovať zo Slovenskej národnej banky v Bratislave do filiálky Slovenskej národnej banky v Banskej Bystrici zásoby obeživa v sume asi 3 miliardy korún, ktoré boli po vyhlásení SNP k dispozícii povstalcom ako aj pohonné hmoty, ktoré využívala 1. česko-slovenská armáda na Slovensku. I napriek prísnej konšpirácii gestapo odhalilo styky prof. Karvaša s antifašistami a 3. septembra 1944 vo večerných hodinách bol vo vlastnom byte zatknutý. Po vypočúvaní na gestape v Bratislave bol internovaný v koncentračných táboroch Flossenburg, Dachau, Innsbruck a Niederdorf.
Po návrate z koncentračného tábora v roku 1945 sa vrátil za katedru a zároveň pôsobil aj ako poradca česko-slovenskej vlády pre obnovu Slovenska. V rokoch 1947-1948 prof. I. Karvaš zastával funkciu dekana Právnickej fakulty a zároveň bol predsedom Medzinárodného výkonného výboru kúpeľov.
Za odmietnutie spolupráce s komunistickou stranou v roku 1948 prof. Karvaš zaplatil krutú daň. V roku 1949 ho prvýkrát obvinili z velezrady a Štátny súd v Prahe ho odsúdil na 2 roky väzenia a stratu majetku. Vo väzení strávil 1 rok. Domov ho prepustili s podlomeným zdravím.
V rámci akcie „B“ v roku 1953 rodinu Karvašovcov vysťahovali z Bratislavy. Druhýkrát bol obvinený a odsúdený na 17 rokov väzenia pre špionáž a velezradu v roku 1958. Po dvoch rokoch bol amnestovaný a v roku 1969 súdne rehabilitovaný.
Srdce veľkého demokrata, vynikajúceho národohospodára a finančníka, zastavil tretí infarkt 20. 2. 1981.
