Karnevaly a masky nie sú na Slovensku žiadnou modernou novinkou. Hoci si dnes pod karnevalom predstavíme najmä detskú oslavu v maskách Supermana, princeznej či rozprávkových postáv, ich skutočné korene siahajú hlboko do minulosti – až do pohanských rituálov našich predkov. Masky kedysi neboli len zábavou, ale dôležitým nástrojom na ovplyvnenie sveta, prírody a osudu človeka.
Karnevalové zvyky sa u nás prirodzene prepojili s fašiangmi, teda obdobím medzi zimou a jarou, kedy sa ľudia lúčili so zimou a pripravovali sa na nový hospodársky rok.
Mágia masiek a vyháňanie zimy
Naši predkovia verili v magickú silu masiek. Fašiangy vnímali ako prechodné obdobie, v ktorom sa láme starý rok s novým a svet je otvorený pôsobeniu nadprirodzených síl. Práve preto mali masky v tomto čase mimoriadny význam.
Jednou z ich hlavných úloh bolo odstrašenie zlých síl. Strašidelné a groteskné masky – napríklad známy Turoň, maska býka alebo tura – mali vyhnať z dediny zimu, smrť, choroby a všetko zlé, čo sa počas dlhých zimných mesiacov nahromadilo.
Masky zároveň slúžili na privolanie hojnosti a úrody. Mnohé z nich symbolizovali plodnosť, silu a životnú energiu. Verilo sa, že čím viac hluku sprievod narobí, čím vyššie budú masky skákať a čím bujarejšia bude zábava, tým lepšie sa urodí obilie, ľan či ovocie.
Fašiangy boli tiež obdobím slobody a rovnosti. Maska umožnila ľuďom na chvíľu odložiť svoju identitu. Chudobný si mohol uťahovať z bohatého, sluha z pána a nikto sa neurazil. Bol to čas „obráteného sveta“, keď sa spoločenské pravidlá na chvíľu uvoľnili.
Prečo práve počas fašiangov?
Fašiangy trvajú od Troch kráľov až po Popolcovú stredu. Práve do tohto obdobia sa sústreďovali karnevalové sprievody a zábavy z praktických aj náboženských dôvodov.
Po fašiangoch totiž nasledoval prísny 40-dňový pôst pred Veľkou nocou. Karnevaly boli poslednou šancou poriadne sa najesť, vytancovať a užiť si zábavu pred obdobím odriekania.
Zároveň išlo o prípravu na jar. Február bol časom, kedy sa dni začali predlžovať a príroda sa pomaly prebúdzala. Hluk, spev a tanec mali symbolicky „rozospievať“ zem a pomôcť jej prebudiť sa po zime.
Dôležitým faktorom bola aj svadobná sezóna. Počas pôstu boli svadby zakázané, preto sa všetky oslavy, zásnuby a spoločenský život sústreďovali práve do fašiangového obdobia.
Tradičné slovenské masky
Kým dnes dominujú karnevalom moderné filmové postavy, v minulosti mali masky jasný symbolický význam. Na Záhorí, Kopaniciach či v ďalších regiónoch ste v sprievodoch stretli najmä:
Turoňa – zvieraciu masku symbolizujúcu silu, plodnosť a život.
Slameníka – postavu obmotanú slamou, ktorá predstavovala úrodu a bohatstvo.
Chlap – žena – výmenu oblečenia medzi pohlaviami, ktorá mala zmiasť zlých duchov a zároveň pobaviť obec.
Tieto masky neboli náhodné – každá niesla posolstvo a mala zabezpečiť prosperitu celej komunity.
Karneval ako rozlúčka s hojnosťou
Zaujímavosťou je aj pôvod samotného slova karneval. Pravdepodobne pochádza z latinského carne vale, čo znamená „rozlúčka s mäsom“. Presne vystihuje podstatu fašiangov – posledné obdobie hojnosti pred časom pôstu, pokory a ticha.
Karnevaly a fašiangové masky tak neboli len formou zábavy, ale dôležitým rituálom, ktorým si ľudia zabezpečovali zdravie, úrodu a šťastie na celý nasledujúci rok. Aj dnes v nich môžeme vidieť viac než len kostýmy – sú živým odkazom dávnych predstáv o svete, prírode a človeku.
Zdroj foto: https://www.facebook.com/muzeum.slovenskej.dediny
