Bez dlhého plánovania si beriem jeden deň dovolenky, aby som ešte ku koncu roka stihol prejsť miesta, kde som sa celý rok takmer nedostal. A keďže vysoké pohoria sú už pod snehom, voľba padla na prihraničný rovinatý úsek Záhoria. Presný plán nemám, uvidím ako sa pôjde a podľa toho sa zariadim.
Z Devínskej do Záhorskej
Niečo po ôsmej hodine vyrážam z Devínskej Novej Vsi v ústrety modrej oblohe a slnečnému ránu. Cyklotrasa Nivou Moravy ma vedie ospalou nížinnou krajinou, tak ako mnohokrát predtým. Teplota sa drží stupeň pod nulou, čo neprekáža, pretože moja výbava je dostatočná. Hlavné sú rukavice a zimné cyklotretry. Po minulotýždňovom snežení, kedy bolo všetko biele a zmrznuté, nezostalo nič. Ide sa pohodlne, vychutnávam si pokoj, ktorý tu vládne. Spoločnosť mi robí množstvo bažantov. Klasická trasa najprv popod marcheggské mosty, okolo vojakov až na hrádzu. Z nej je to len kúsok do prvej dnes navštívenej záhorskej obce, Vysokej pri Morave. Aj pre neznalého miestnych pomerov je trasa orientačne nenáročná, niet kde zablúdiť.
Z Vysokej, stále asfaltovým chodníkom a pri mierne plusovej teplote vzduchu, po pár kilometroch prichádzam do najzápadnejšej slovenskej obce, Záhorskej Vsi. Pri kompe cez Moravu mám krátku prestávku. Práve kompa bude ešte dlho znamenať jedinú možnosť prechodu do susedného rakúskeho Angernu. Výstavbu cestného mosta odmietla v nedávnej dobe práve rakúska strana.
Rudava a Myjava
Krátky úsek po ceste a som znova na hrádzi. Prechádzam Suchohradom, malou dedinkou. Bočná asfaltová cesta pomedzi polia ma privedie do Gajár. Celé okolie je posiate množstvom plynárenských stavieb. Aj keď väčšina ložísk zemného plynu bola vyťažená, využívajú sa aspoň ako jeho zásobníky. Miestami blatovú a rozbitú cyklocestu vystrieda príjemný úsek okolo Malých Levár. Mostom prechádzam riečku Rudava, od ktorej je len kúsok vzdialený rovnomenný autokemping a jazerá. Hrádza v týchto častiach je ničím nerušená a dokonca na niektorých úsekoch vedie zároveň pozdĺž nej asfaltka. Stačí si vybrať. Pre cyklistu sú pohodlné obidve možnosti. Lenže nasledujú úseky, kde chýba asfalt a na hrádzi je viac blata, ako by bolo treba. Tienisté miesta ešte po roztopenom snehu nevyschli a rozjazdenie autami im nepomáha. Nič sa nedeje, len nech ich mám za sebou.
Križujem hlavnú cestu Moravský Svätý Ján – Hohenau, pár metrov vľavo je jediné pevné cestné spojenie s Rakúskom v primoravskom hraničnom úseku. Blatový úsek pokračuje, škoda. Rovnako vľavo sa nachádza odbočka na Trojmedzie, spoločnú hranicu Rakúska, Českej republiky a Slovenska a zároveň sútok Moravy a Dyje. Nepríjemné úseky pominú, pred sebou mám doslova výstup na most cez rieku Myjava. Netradičný mostík je pomerne efektný. Hrádza pokračuje dobrým povrchom. Podchádzam diaľnicu D2 a po dlhšom čase vidím rieku Morava. V jej upravenom a pôsobivom koryte. Zároveň ide o jednu z mála možností ako prejsť do susednej Českej republiky.
Adamov a Kopčany
Úseky od Brodského severnejšie mám mimoriadne rád. Spomínané koryto Moravy vytvára oku lahodiacu scenériu, ničím nepripomínajúcu jej klasické zarastené a divoké brehy nižšie na juhu. Atmosféru ešte dotvára množstvo plaviacich sa divokých kačíc. A do toho zrazu nejaké biele umelé “čudo“. Presne niečo podobné som si pomyslel pred pár rokmi, keď som tadiaľto išiel prvýkrát. Nadzemná konštrukcia “plynovodného mostu“ v niečom vzdialene pripomína Cyklomost slobody.
Krátka odbočka k Adamovským jazerám sa určite oplatí. Pohľad na hladinu posiatu zimujúcimi labuťami je príjemným spestrením. V týchto miestach som pri podobných výjazdoch v minulosti zvykol stočiť smer na Gbely a jazdu ukončiť v Kútoch. Lenže dnes sa ide perfektne, teplota okolo 4 °C, bezvetrie a modrá obloha, nič mi nechýba. Takže idem ďalej a doteraz len predstave o dnešnom cieli dávam reálne kontúry.
Jazdu hrádzou priamo pozdĺž Moravy opustím odbočkou pri Kopčanoch. Obec, známa z historického hľadiska, sa okrem predkov prvého československého prezidenta a cisárskeho žrebčína, preslávila kostolom svätej Margity Antiochijskej z 9. storočia. Cesta k nemu vedie priamo, lenže je plná blata, ktoré nepotrebujem mať všade nalepené, takže využívam asfaltovú obchádzku. Kostolík je mimoriadne zaujímavá lokalita, ktorú sa oplatí navštíviť.
Holíč
Ďalej ma čakajú miesta, na ktoré som sa takisto tešil. A zhodou okolností sú len na skok vzdialené. Asfaltkou prichádzam k jednej z pôsobivých stavieb Záhoria, Holíčskemu zámku. Jeho vodná priekopa nemá v okolí obdobu. V lúčoch pomaly zapadajúceho slnka vynikne celá stavba. Aj keď na samotnom zámku je toho na rekonštrukciu pomerne dosť, má veľký potenciál.
Ruch mesta sa nezadržateľne blíži, po presne 100 km stále nemám dosť. Vedľa zámku netreba vynechať megality, niekoľkotisícročné hmotné pozostatky dávnej kultovej lokality. To, že na prvý pohľad ležia nepochopiteľne doslova medzi panelákmi je zároveň ich výhoda. Boli objavené práve pri ich výstavbe. Koncentrácia turistických cieľov je v Holíči značná, preto pokračujem k ďalším.
Hlavná cesta a krátke stúpanie, ktoré je dnes prvé a aj ho trochu cítim, ma zavedie na kopec Hrebeň (230 m). Práve v týchto miestach je dobrý výhľad na okolie, ktoré sa z rovinatej nivy Moravy mení na zvlnený terén Chvojnickej pahorkatiny. V diaľke dobre rozoznateľný Havran je celý biely. Napájam sa na žltú značku, ktorá ma krátkym lesným úsekom s trochou snehu a ľadu privedie pod, z môjho pohľadu nevyužitú, holíčsku dominantu. Veterný mlyn. Krásna stavba, ktorá v okolí nemá obdoby, je obkolesená stromami a nemôže tak vyniknúť jej majestátnosť. Vždy si spomeniem na podobný prípad pri kaplnke sv. Márie Magdalény nad Borským Mikulášom. Od mlyna je len kúsok k ďalšej miestnej zaujímavosti, pravoslávnemu chrámu Matky Božej Počajevskej. Elegantná stavba, ktorá je v kontraste so zanedbaným starým židovským cintorínom v jej blízkosti. Prechádzané úseky umožňujú výhľad smerom na okresné mesto Skalica, ktorá sa stane mojim dnešným cieľom.
Do Skalice
Prechádzam Holíčom a napájam sa na značenú cyklotrasu cez obec Kátov. Nemusím ísť po ceste, je tu dobrá asfaltka. Lenže nie v období po dažďoch a po roztopenom snehu. Poľnohospodárska technika na nej zanechala neprekonateľnú vrstvu blata, bez možnosti vyhnutia sa. Podobné úseky nemám rád, ale keďže sa nechcem vracať, idem ďalej. Pri skalických rybníkoch nepríjemné úseky pominú a na mňa čakajú posledné metre trasy. Nevynechám centrum okresného mesta, kde navštevujem vianočné trhy na Námestí slobody. Chutná a oproti hlavnému mestu lacná cigánska pečienka nemá chybu.
Záver
Využil som aj pár minút, ktoré ostávajú do odchodu vlaku. Nečakám, na stanici kupujem lístok a spokojne nastupujem do vláčiku. V Kútoch presadám na naozajstný vlak a pohodlne sa veziem až domov. V myšlienkach sa vraciam k dnešnému príjemnému dňu, kedy som navštívil mnohé zaujímavé miesta Záhoria. Uvedené lokality vedia byť vďačným turistickým cieľom nielen počas hlavnej sezóny, ale aj mimo nej. Ak sa k tomu pridá vhodné počasie, o to viac sa z toho človek teší. Výjazd sa vydaril a kedykoľvek si ho rád zopakujem.