Záhorie je chránenou krajinou oblasťou, ktorá je domovom pre množstvo zvierat. Vyskytujú sa tu aj chránené druhy, ktoré nám pripomínajú, že krása prírody je krehkým pokladom, o ktorý sa musíme starať.
Predstavte si záhorácke lúky ako zelený koberec, ktorým sa prepletajú farebné nitky kvetov a bylín.
A práve tu sa skrývajú malé divy – vzácne druhy hmyzu. Môžeme tu nájsť napríklad ohrozený druh motýľa z rodu Maculinea ako napr.: očkáň bielopásový, očkáň piesočný, modráčik čiernoškvrnný, očkáň metlicový. Lúky na území Záhoria sa môžu pýšiť aj inými obyvateľmi ako len motýľmi. Môžeme tu nájsť aj štyri druhy hadov a tri druhy jašteríc. Najčastejšie stretneme užovku obojkovú. Užovka fŕkaná je viazaná na vodu, ale vyskytuje sa len v južnej časti rieky Morava, kde na prezimovanie potrebuje vyhriate svahy Malých Karpát. V lesnatých častiach žije užovka stromová a v suchých borových lesoch užovka hladká. Najčastejším plazom je jašterica bystrá. Úplne neškodného scinka – slepúcha lámavého často vidieť vyhrievať sa na ceste. Na suchých pieskových dunách borových lesov žije najvzácnejšia jašterica – jašterica zelená.
Medzi vysokými stebielkami tráv môžeme zahliadnuť aj drobné hlodavce ako je napríklad syseľ obyčajný alebo bobor poľný.
V tieni záhoráckych lesov sa skrýva aj vzácny dravec – sokol rároh. Tento majestátny vták je charakteristický prudkým letom a schopnosťou loviť vo vysokých rýchlostiach. Okrem neho je les domovom aj jelenej, čiernej i muflónej zveri. Ak túžite po skutočnom záhoráckom safari, nemusíte chodiť ďaleko. Na lúkach a pastvinách, nájdete pásť sa veľké stáda vysokej zvery. Vzhľadom na to, že nie sú plaché, nie je vôbec problém užívať si pohľad na ich majestátnosť. Pri prechádzke lesmi Záhoria je vysoká šanca stretnúť aj divú sviňu.
Rybníky a mokrade sú útočiskom pre množstvo vodných vtákov, ako sú chocholačky, potápky a rôzne druhy káčat. Každé z nich prispieva svojím spôsobom k rozmanitosti tohto ekosystému.
Keď sa povie Záhorie, mnohým z nás sa pred očami zjavia obrazy širokých polí, malebných dediniek a charizmatických Záhorákov, ktorí o svojom kraji hovoria s hrdosťou a láskou. No dnes by som vám chcel priblížiť jednu časť tejto oblasti, ktorá je možno menej známa, ale o to viac fascinujúca – pieskové duny na Záhorí.
Predstavte si na chvíľu, že ste opustili známe polia a lúky a ocitli ste sa uprostred malej púšte. Nohy sa vám prepadávajú do jemného piesku, ktorý sa tu a tam tvaruje do malých kopčekov a vĺn. Vietor prefukuje cez trávy a byliny, ktoré ako keby sa tu uchytili omylom, v tejto nehostinnej, no prekvapujúco krásnej krajine. Áno, práve ste vstúpili do sveta pieskových dún na Záhorí.
Pieskové duny sú výsledkom dlhodobej práce prírodných síl, ako sú vietor a voda. Táto oblasť bola kedysi dnom pravekého mora, a práve odstúpenie vodnej hladiny a následná činnosť vetra vytvorila tento unikátny piesočnatý reliéf. Piesok tu má rôzne odtiene – od svetlohnedého až po zlatistý.
Ale aj v tejto zdanlivo odolnej púšti sa ukrýva život. A teraz nemyslím len drobné tvory, ktoré sa ukrývajú v chládku pod kameňmi alebo v korunách stromov na okraji duny. Mám na mysli predovšetkým flóru, ktorá sa tu dokázala prispôsobiť extrémnym podmienkam a vytvorila úžasné ekosystémy.
Jedným z hrdinov týchto pieskových dún je bezpochyby ječmenica piesočná (Leymus arenarius). Táto trvalka, s dlhými a pevnými koreňmi, sa dokáže zakoreniť aj v pohyblivom piesku a svojím rastom prispieva k stabilizácii dún. Jej modrozelené listy sa hrdlo vypínajú do výšky a odolávajú náporom vetra, ktorý tu často vládne.
Na týchto dunách môžete naraziť aj na vzácnu krásu v podobe kvetov ako je napríklad púpava neskorá (Taraxacum serotinum), ktorá svojimi žiarivými žltými kvetmi rozjasňuje inak monochromatickú krajinu. Alebo si všimnite drobné kvety ruže bedrovníkolistej (Rosa pimpinellifolia), ktoré sú ako malé svetielka v ríši piesku.
A čo by to bolo za duny bez tajomného šaochoru žltkastého (Cyperus flavescens). Táto bylina sa tu cíti ako doma a jej zelené strapce sú pre túto oblasť takmer ikonické.
Pieskové duny na Záhorí sú teda oázou života uprostred zdanlivo neúrodného piesku. Vytvárajú jedinečný biotop, kde každá rastlina a každý hmyz má svoju špecifickú úlohu. Sú to miesta, kde sa môžete zamyslieť nad tým, ako dokáže príroda prekvapiť, adaptovať sa a existovať aj tam, kde by sme to najmenej čakali.
Nemusíme chodiť ďaleko, aby sme našli krásne lesy, kde každý strom má svoju vlastnú dušu. Vzduch je v týchto lesoch čistý a svieži, a keď sa nadýchnete, cítite vôňu zeme, listov a živice. Záhorské lesy sú domovom pre množstvo druhov stromov. Hlavnými druhmi, ktoré sa majestátne vypínajú do výšok sú dub, buk, hrab a borovica.
Borovicové lesy na Záhorí nie sú len krásne na pohľad. Sú domovom pre množstvo živočíšnych druhov a poskytujú im útočisko, potravu a miesto na rozmnožovanie. Napríklad sýkorky, ktoré tu nachádzajú dokonalé podmienky pre hniezdenie, alebo rôzne druhy hmyzu, ktoré majú v borovicovom ihličí svoj vlastný malý raj.
A čo je na týchto lesoch také jedinečné? Okrem typického ihličnatého porastu, ktorý tvoria prevažne borovice lesné (Pinus sylvestris), tu nájdeme aj borovice čierne (Pinus nigra), ktoré sú typické svojou tmavou kôrou a šiškami, ktoré môžu byť až nečakane veľké. Tieto stromy sú nielen vizuálne impozantné, ale aj veľmi odolné voči suchu a chudobným pôdnym podmienkam, ktoré sú pre Záhorie charakteristické.
Pod korunami borovíc sa ukrýva aj bohatý podrost. V jarných mesiacoch tu môžeme obdivovať rozkvitnuté vstavače alebo záhorácku špecialitu – vzácnu orchideu nazývanú vstavač mužský. Tieto kvety sú ako drobné drahokamy, ktoré zdobia zelený koberec lesa a sú dôkazom jeho zdravia a biodiverzity.
Napriek všetkým týmto výhodám sú borovicové lesy na Záhorí ohrozené. Či už je to zmenou klímy, ktorá prináša dlhšie obdobia sucha a extrémnych teplôt, alebo ľudskou činnosťou, ktorá vedie k zmenám a strate biotopov. Je preto našou povinnosťou chrániť tieto lesy, aby mohli aj naďalej plniť svoju funkciu v ekosystéme a byť domovom pre množstvo živých tvorov.
Borovicové lesy na Záhorí sú teda nielen miestom nádherných prírodných scenérií, ale aj zdrojom života a inšpirácie.
Záhorie je miestom, kde sa príroda a história spájajú, kde každý zvuk, každé zašušťanie listov a každé zviera sú časťou starodávnej piesne, ktorá tu odznieva už stáročia. A my, ako návštevníci alebo obyvatelia tohto kraja, sme povolaní byť nielen divákmi, ale aj ochrancami tohto koncertu divočiny, aby melódia Záhoria mohla znieť ďalej aj pre budúce generácie.
Zdroj: www.sopsr.sk
