Lekár, pedagóg, akademik ČSAV a SAV
* 12.08.1913 (Jablonica) + 17.11.1998 (Bratislava)
Prof. MUDr. Dionýz Blaškovič, DrSc. (1913 – 1998) bol slovenský bakteriológ a virológ, lekár, pedagóg, akademik. Vedecky sa venoval najmä patogenéze, biologickým a biochemickým vlastnostiam baktérií, laboratórnej diagnostike vírusových nákaz a ekológii vírusov chrípky a kliešťovej encefalitídy.
Narodil sa v Jablonici, okres Senica. Študoval na Lekárskej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Vyrastal v rodine učiteľa, v historickom prostredí Banskej Štiavnice. Po promócii v roku 1937 plánoval svoju budúcnosť na tomto pracovisku, ale musel nastúpiť na základnú vojenskú službu na Slovensko. 1. júna 1939 nastúpil na Ústav hygieny a bakteriológie LFSU v Bratislave. Ako asistent tohto ústavu budoval Mikrobiologický odbor Štátneho zdravotno-sociálneho ústavu. Počas II. svetovej vojny Blaškovič vstúpil do funkcie hygienika do povstaleckej armády. Ako účastník SNP a protifašistického odboja počas SNP založil v Banskej Bystrici diagnostickú stanicu – základ neskoršej hygienickej stanice.
Po vojne požiadal o štipendium Rockefellerovej nadácie v USA, ktoré mu udelili. Na rok nastúpil na Michiganskú univerzitu k prof. Francisovi, kde sa cielene začal zaujímať o virológiu. Po návrate z USA vybudoval virologické pracovisko v rámci Štátneho zdravotno-sociálneho ústavu a Katedru mikrobiológie LFUK v Bratislave. Dňa 1. januára 1953 vznikol Virologický ústav ČSAV a Blaškovič bol menovaný za prvého riaditeľa. Ústav si rýchlo získal uznanie doma i v zahraničí a Blaškovič sa stal zahraničným členom akadémie vied v New Yorku, v bývalom zväze sovietskych socialistických republík, poľskej a srbskej. Stal sa členom početných vedeckých spoločností, vykonával funkciu generálneho sekretára ICSU, organizoval medzinárodné kurzy ICRO a mnohé ďalšie.
V roku 1952 sa stal členom ČSAV. V roku 1953 sa habilitoval vedeckou prácou na DrSc. V roku 1954 bol vymenovaný za univerzitného profesora na LF Univerzity Komenského.
V roku 1957 založil Blaškovič s A. A. Smorodintsevom medzinárodný virologický časopis Acta virologica, ktorý vychádzal v anglickom a ruskom jazyku. Od roku 1990 vychádza už len jeho anglická verzia.
V roku 1968 založil Blaškovič prvú Katedru všeobecnej a aplikovanej virológie na Prírodovedeckej fakulte UK a na Virologickom ústave. Stal sa jej vedúcim a pripravoval pre študentov prvé slovenské skriptá a učebnicu virológie.
Pod jeho vedením sa rozpracovala veľmi významná koncepcia prírodných ohniskových nákaz a s tým spojené ekologické problémy vírusov a vírusových ochorení. Nasledoval objav prenosu vírusu kliešťovej encefalitídy kozím mliekom v tzv. Rožňavskej epidémii a významné poznatky o štruktúre, antigénnych vlastnostiach, imunológii a prenose vírusu kliešťového zápalu mozgu.
Významne prispel k štúdiu premenlivosti vírusu chrípky. Jeho spolupracovníci a žiaci pod jeho vedením publikovali mnoho prác týkajúcich sa imunologicko-morfologických analýz vírusu chrípky.
Ďalším vírusom, ktorým venoval pozornosť boli herpetické vírusy, perzistencia a latencia herpetických infekcií a patogenéza herpetických infekcií. Objavil herpetický vírus hlodavcov.
Na ústave podporoval štúdium rastlinných vírusov, ricketsií a chlamýdií, štúdium nešpecifickej protivírusovej obrany, štúdium interferónov, genetiku vírusov, štúdium antivírusových látok a molekulárnej biológie vírusov. V ostatných rokoch sa ťažiskom jeho práce stal záujem o evolučnú a komparatívnu virológiu.
Patril medzi popredných predstaviteľov bakteriológie a virológie v ČSR. Je autorom a spoluautorom vyše 150 rôznych experimentálnych prác z oboru bakteriológie, imunológie a virológie a vyše 300 odborných a populárno-vedeckých článkov a prác zverejnených v domácich i v zahraničných časopisoch a vedeckých zborníkoch. Medzi jeho najvýznamnejšie práce patrí: Epidémia encefalitídy v rožňavskom prírodnom ohnisku nákaz (1954), Laboratórne metódy vo virológii (1954), Prírodné ohnisko nákaz (1956), Otázky experimentálnej patogenézy a rezistencie organizmu voči chrípkovej infekcii vírusov zo skupiny A-FE (1958), Tick as Virus vectors in Eastern Europe (New York, 1962), Methods of Virology (New York, 1967). Vychoval desiatky vedeckých a stovky vysokoškolských odborníkov. Patril medzi popredných slovenských i čs. vedcov. Popri vedeckej a pedagogickej práci sa aktívne zúčastňoval i spoločenského života.
Bol aktívnym účastníkom SNP, členom KSČ. V rokoch 1954 -1960 poslancom Národného zhromaždenia ČSR. V rokoch 1961-1965 prvý predseda SAV a podpredseda ČSAV. Bol uznávanou svetovou vedeckou kapacitou. Ako prvý vedec z bývalých socialistických krajín bol v rokoch 1963-1966 zvolený za generálneho tajomníka ICSU (Medzinárodná rada vedeckých únií). Bol členom zahraničných akadémii a špecializovaných vedeckých spoločností v ZSSR, USA, V. Británii, Poľsku, Rakúsku. Jeho vedecká práca bola ocenená mnohými vyznamenaniami. Dvakrát sa stal laureátom Štátnej ceny v r. 1951 a 1976. V roku 1963 mu bol udelený Rad práce, a v roku 1968 Zlatá plaketa J. E. Purkyňu.
Zomrel 17. novembra 1998 v Bratislave
