Mária Kráľovičová (1927 – †2022), jedna z najvýznamnejších hereckých osobností slovenskej profesionálnej divadelnej scény, bola ženou mnohých prvenstiev a neopakovateľných kreácií. Jej srdce však vždy patrilo nielen divadlu, ale aj jej rodnému kraju – Záhoriu.
Táto výnimočná herečka sa narodila v obci Čáry (okres Senica) a na svoju záhorácku identitu bola hrdá po celý život.
Od Komorného divadla k SND
Svoju profesionálnu dráhu začala Mária Kráľovičová už ako osemnásťročná v Komornom divadle v Martine (1945 – 1947), hoci súbežne študovala herectvo na Štátnom konzervatóriu v Bratislave.
Kľúčový moment nastal už 1. januára 1948, kedy sa stala členkou Činohry Slovenského národného divadla (SND), kde pôsobila nepretržite až do odchodu do umeleckého dôchodku.
Inscenácia storočia: Marína
Už v novembri 1948 sa Kráľovičová stala hviezdou v zdramatizovanej Sládkovičovej Maríne, ktorú režíroval Jozef Budský. Toto predstavenie bolo majstrovským dielom a neskôr bolo označované za inscenáciu storočia. Marína nielenže odštartovala jej mimoriadnu recitátorskú dráhu, ale spojila na javisku veľké mená ako Alexander Matuška, Ján Mudroch, či Andrej Očenáš.
Priekopníčka a nositeľka prvenstiev
Mária Kráľovičová bola vo svojej dobe skutočnou vizionárkou a inovátorkou. Medzi jej prvenstvá patria:
- Prvá televízna herečka: V roku 1957 si po boku Ela Romančíka zahrala v hre Dovidenia, Lucienne!, čím sa stala prvou herečkou v slovenskom televíznom vysielaní.
- Slovenská poézia vo svete: Bola prvou recitátorkou, ktorá slovenskú poéziu predstavila v recitáloch na troch kontinentoch (vrátane Expo ’58 v Bruseli a Expo ’67 v Montréale).
- Národná umelkyňa: Bola jednou z iba troch slovenských herečiek, ktorým bol udelený prestížny titul Národná umelkyňa (1979).
Herečka širokej žánrovej palety
Počas svojej kariéry stvárnila stovky postáv v divadle, filme a televízii, pričom jej repertoár siahal od „naiviek“ v Martine, cez lyrické postavy až po majstrovské charaktery svetového repertoáru:
| Žáner | Príklady postáv a diel |
| Lyrika & Tragédia | Júlia a Ofélia (Shakespeare), Amália (Zbojníci), Širín (Legenda o láske). |
| Činohra | Jana (Svätá Jana), Ranevská (Višňový sad), Elmíra (Tartuffe). |
| Televízia & Film | Priehrada (1950), Skalní v ofsajde (1960), Ľubov Jarová (1961). |
Aj v neskorom veku preukázala svoju vitalitu – v 85. rokoch si zahrala hlavnú úlohu v hre Kvarteto a v roku 2015 debutovala aj na scéne Opery SND v Zemi úsmevov. Jej láska k Záhoriu sa prejavila aj v seniorskom veku, keď na scéne DPOH stvárnila postavu Dory v inscenácii Ženský zákon, ktorú hrala v záhoráčtine.
Mária Kráľovičová, ocenená aj Radom Pribinu (2003), zostáva nezabudnuteľnou osobnosťou, ktorej pôsobenie po desiatky rokov formovalo slovenskú divadelnú scénu. Jej odkaz je svedectvom talentu a celoživotnej vernosti umeleckému poslaniu.
ZDROJ: www.snd.sk
