Region Záhorie - rozmanitá zem

NOVOMESKÝ Ladislav

Básnik, novinár, politik, národný umelec

* 27.12.1904 (Budapešť)                       + 04.09.1976 (Bratislava)

(27. 12. 1904, Budapešt – 4. 9. 1976, Bratislava) – básnik, novinár, politik. Gymnázium študoval v Budapešti. Po návrate rodičov do Senice, ktorí z nej pochádzali, navštevoval učiteľský ústav v Modre. Po maturite 1923 učiteľ v Bratislave. R. 1924 ako výkonný redaktor časopisu Mladé Slovensko zvýraznil jeho ľavicovú orientáciu. R. 1925 redaktor Pravdy chudobných v Ostrave.

Od 1929 pôsobil v Prahe ako redaktor, zodpovedný redaktor a šéfredaktor v tlači Rudé právo, Rudá záře, Tvorba, Haló noviny, Ľudový denník, Slovenské zvesti. Podieľal sa na príprave časopisu DAV a v 30. rokoch bol jeho redaktorom. Na obranu demokracie a kultúry dal podnet na rokovanie Kongresu slovenských spisovateľov v Trenčianskych Tepliciach 1936. V januári 1937 sa v Paríži zúčastnil na medzinárodnej konferencii o pomoci demokratickému Španielsku. Vtedy sa dostal aj k jednotkám interbrigadistov na fronte pri Madride. V novembri 1939 prichádza na Slovensko. Spočiatku bol nezamestnaný a býval v Senici. Od 1940 úradník Obilnej spoločnosti v Bratislave, neskôr redaktor hospodárskeho časopisu Budovateľ.

Zapojil sa do protifašistického odboja – v lete 1943, spolu s K. Šmidkem a G. Husákom, člen 5. ilegál. vedenia KSS a neskôr aj člen ilegál. SNR. V septembri 1944 sa stal členom predsedníctva SNR. Ako jej delegát sa zúčastňoval na rokovaniach v Londýne a v Moskve. V 1945-50 podpredseda SNR a povereník pre školstvo a osvetu. Bol členom najvyšších orgánov KSČ a KSS. R. 1950 obvinený z buržoázneho nacionalizmu a 1951 odsúdený na 10 rokov väzenia. Koncom 1955 podmienečne prepustený. Do 1962 referent v Památníku národního písemnictví v Prahe. R. 1963 rehabilitovaný. Vracia sa do Bratislavy a stáva sa pracovníkom Ústavu slovenskej literatúry SAV. Stál na čele viacerých kultúrnych inštitúcií, napr. Spolku slovenských spisovateľov a Matice slovenskej, v 1968 zvolený za jej predsedu. V 1964 a 1974 laureát štátnej ceny K. Gottwalda, 1964 národný umelec. Prezídium Najvyššieho sovietu ZSSR mu udelilo 1969 Leninov rad.

Už ako študent publikoval básne v časopisoch Vatra, Svojet, Nový rod. Prvá zbierka L. N. Nedeľa (1927) obohatila sloven. poéziu ostré videnie skutočnosti s jemnou poetickou interpretáciou. Od pol. 20. rokov spoluvytváral základnú líniu modernej sloven. poézie. Nasledujú zbierky Romboid (1932), Otvorené okná (1935). V básni Slávny slovenský cintorín čerpá námet zo Senice. Ďalšie zbierky: Svätý za dedinou (1939) a Pašovanou ceruzkou (1948). Po vynútenej prestávke sa k poézii vracia v 60. rokoch poémami Vila Tereza (1963) a Do mesta 30 minút (1963), v kt. sa vracia do obdobia svojej senickej mladosti. V 1964 vydáva zbierku básní Stamodtiaľ a iné a básnické texty k umeleckým fotografiám M. Martinčeka Nezbadaný svet (1964). Nasleduje cyklus lyrických básní Dom, v ktorom žijem (1966). Sporadicky sa venoval aj prekladom z maďar. a čes. literatúry. Významným sa stal jeho výber z básnickej tvorby Borisa Pasternaka Vlastnosti vášne (1965). L. N. patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenskej literatúry a politiky v 20. storočí.

Foto,  text: Eva Fordinálová, Božena Juríčková/, Dana Janáčková, Senica dejiny mesta

Odporúčame