Tento kaštieľ pochádza z roku 1760 a autorom projektu je údajne rakúsky architekt Franz Anton Hillebrandt. Ide o dvojpodlažnú, trojtraktovú budovu typickej symetrickej barokovej dispozície. Má stredne väčší trojosový a na bokoch dva menšie mierne vystupujúce dvojosové rizality. V rokoch 1978 až 1984 bol kaštieľ renovovaný a odvtedy je sídlom Záhorskej galérie, ktorá je regionálnym galerijným pracoviskom odborne pôsobiacim na najzápadnejšom slovenskom regióne Záhorí v rámci Trnavského samosprávneho kraja. Založená bola 1. decembra 1984 a slávnostne otvorená 14. decembra toho istého roka. Vo svojom odbornom pôsobení rozvíja jednotlivé galerijné činnosti výskumnú, zbierkotvornú, kultúrnovýchovnú, výstavnú, prednáškovú, metodickú, dokumentačnú, edičnú a publikačnú činnosť.
Okrem svojho regionálneho poslania dokumentácie a komunikácie umelcov najrôznejšie spätých so záhorským regiónom najmä v cykle kmeňových výstav galérie Umelci Záhoria ako aj ďalších výstav slovenských tvorcov prezentuje aj výstavy českých a moravských výtvarných umelcov, najmä v spolupráci s dlhoročnou partnerskou Galériou výtvarného umenia v Hodoníne a usporiadava tiež celoslovenské trienále poslucháčov výtvarných škôl Talenty
Opis kaštieľa
Fasáda kaštieľa je horizontálne členená kordónovou rímsou. Prízemie je zasa členené vertikálne lizénami s rustikou a poschodie pilastrami s rímsovými hlavicami. Celkovú plasticitu prilácie fasády umocňujú vzdúvajúce sa okrídlené supraporty nad obdĺžnikovými oknami na poschodí. Hlavný vstup je architektonicky zdôraznený výrazným portálom, ktorý má predstavené stĺpy s korintskými hlavicami, na ktorých spočíva balkón pôdorysne prehýbaných tvarov s kamennou balustrádou na zábradlia. Na záhradnej strane fasády je prestavaný podjazd, projektovaný vo forme štvorbokej veže na prízemí s polkruhovými arkádami a na poschodí s malou kaplnkou, na strope ktorej sa zachovali zvyšky ilužívnej barokovej freskovej maľby s figurálnym náboženským motívom.
Na prízemí má kaštieľ v strednej tretine pôdorysu veľkú trojloďovú pilierovú dvoranu, zaklenutú pruskými klenbami, oddelenými medziklenbovými pásmi. Na poschodí nad ňou je umiestnená veľká sála s rovným plochým stropom, s kvalitnou akustikou, používaná pôvodne ako hudobný salón. V ostatných menších priestoroch sú väčšinou pruské a kláštorné klenby, pričom rohy miestností sú niekde obohatené polkruhovými výklenkami architektonicky orámovaných ník. Budovu ukončuje rozmerná manzardová strecha, ktorá je opticky oživená na všetkých stranách pôvodnými vikiermi.
Kontakt
OTVÁRACIE HODINY
Utorok – Piatok: 8:00 – 11:30, 12:30 – 16:00
Sobota: 9:00 – 13:00
Nedeľa: 13:00 – 17:00
